NOVÉ DENDRODÁTA Z KOŠÍC Joachim Henning / Rastislav Rusnák
The new dendro data from Košice Archeological research, which proceeded in the summer of 2006 in the centre of Košice, was situated on Hlavná street, by St. Elizabeth’s cathedral. It helped to partly scrutinize the way of bury on the cemetery, which use to be in this area from medieval times until the end of 18. century. The course of cemetery walls and foundations of St. Joseph chapel were also verified. Research detected also remains of medieval pavements. Very specific layer above the subgrade was thick deposit of clay, perhaps made by Čermeľ brook, which flowed around the square in the past. Due to this clay layer were detected fragments of probably widespread line building made by wood. It could be remains of drainage channels system, made for Čermeľ brook adjustment. Although the interpretation of function could not be definitive, this founds render us very important samples for dendrochronological analysis. Four samples belonged to poplar, spruce and two times to fir wood. Only fir wood samples offered us the exact dendro data. Due to it, we can connect the building of the wooden constructions with years 1320–1330. Extinction of their use we expect even in the course of 14. century.
V letných mesiacoch roku 2006 prebehol v centre Košíc archeologický výskum, v súvislosti s plánovaným doplnením dlažby na Hlavnej ulici pri Dóme sv. Alžbety. Skúmaný priestor z východu a západu vymedzuje koľajisko električiek, z juhu Dóm sv. Alžbety a zo severu tzv. stredný park. Súčasťou skúmaného areálu je i Urbanova veža. Archeologickým výskumom sa čiastočne preskúmalo pochovávanie na prikostolnom cintoríne, ktorý sa kedysi rozprestieral na veľkej časti dotknutej plochy s pochovávaním od stredoveku až do záveru 18. stor. Ďalším z cieľov výskumu bolo overiť priebeh ohradového múru cintorína a tiež základových múrov kaplnky sv. Jozefa, ktorá pôvodne stála medzi severnou vežou a severným portálom Dómu. Tieto murivá tvorili väčšinu nehnuteľných archeologických nálezov na ploche výskumu. Výskum sa prioritne zameral na odkrývanie priebehu niekoľkých fáz cintorínskeho múru s priľahlým terénom, najmä z exteriérovej časti múru. Vo vnútri bývalého cintorína tvorili zásypy hrobov prakticky jedinú výplň až po podložie. V niektorých sondách (5/06, 8/06, 15/06, obj.A/06) sa nad pieskovým podložím odkryla dlažba pozostávajúca z úlomkov lomového kameňa, zachytená už na viacerých miestach v meste (J. Duchoň 1999; M. Ďurišová 2004; R. Rusnák / L. Luštíková 2007), ktorú možno považovať za prvú a najstaršiu povrchovú úpravu v Košiciach. Popri nej, boli v niektorých sondách (7/06, 8/06, 9/06, 10/06, 13/06) odkryté i jedna až dve vrstvy mladších dlažieb, pozostávajúcich z okruhliakov, prípadne doplnených väčšími lomovými kameňmi. Špecifickou vrstvou nad podložím bola pre celý priestor exteriéru bývalého cintorína čier-
na ílovitá vrstva, pravdepodobne pozostatok bahenných naplavenín z Čermeľského potoka, ktorý skúmanú plochu obtekal až do roku 1899, keď bol definitívne odvedený do kanalizačného systému. V jednotlivých sondách dosahovala hrúbku 40–90 cm. Keramickému materiálu, ktorý sa z vrstvy získal, už bola venovaná pozornosť (Rusnák 2007). Keďže sa z chronologického hľadiska jedná o relatívne jednoliaty materiál, datovateľný do poslednej tretiny 13., až prvej polovice 14. stor., možno konštatovať, že vrstva bahenných naplavenín sa v týchto miestach tvorila práve v tomto období. I sledovanie neporušených vrstiev nad ňou (sonda 5/06 a 8/06) takýto úsudok podporuje. A práve vďaka bahennej naplavenej vrstve s jej výbornou schopnosťou konzervovať, sa v nej zachovali pozostatky väčších drevených konštrukcií, poukazujúce na dielo pravdepodobne značného rozsahu. Fragmenty drevených konštrukcií boli odkryté v sondách 7/06, 8/06, 9/06, 13/06 a 14/06, teda v bezprostrednom exteriéri bývalého cintorína a to ako na východnej, tak i na západnej strane. V štyroch prípadoch mala ich stavebná konštrukcia rovnaký charakter. Priečne trámy, kolmi ukotvené v podloží držali opracované brvná, smerujúce na obe strany. Šlo buď o jedno širšie brvno, prípadne o dve užšie, položené vedľa seba. Pozdĺžne brvná boli v jednom prípade (sonda 7/06) z vonkajšej strany doplnené o dlhú úzku dosku, ktorá tak vypĺňala priestor medzi pozdĺžnym brvnom a vertikálnym kotviacim kolom. Viac konštrukčných prvkov sa nezachytilo. Konštrukcie na prvý pohľad vytvárali dojem lávky – ochodze. Úroveň, ktorá by mohla byť ich pochôdznou úrovňou, sa nachádzala iba 30–40 cm nad podložím. Ver-
2
Obr. 3. Celkový pohľad na západnú časť skúmanej plochy. Fig. 3. The general view of western side of examined area.
Obr. 1. Plán mesta zo záveru 17. stor. s vyznačeným ohradovým múrom okolo Dómu a s priebehom Čermeľského potoka cez Hlavnú ulicu (šípka označuje miesto výskumu). Fig. 1. Town plan from the end of 17. C. with cemetary wall around the cathedral and the course of Čermeľ brook on Hlavná street (the place of research is arrowed).
Obr. 4. Celkový pohľad na východnú časť skúmanej plochy. Fig. 4. The general view of eastern side of examined area.
Obr. 2. Celkový plán výskumu s vyznačením nálezov drevených konštrukcií. Fig. 2. The general plan of research with arrowed findings of wooden constructions.
3
Obr. 5. A. Čelný profil drevenej konštrukcie, zachovanej v sonde 7/06; B. Pozdĺžny profil konštrukcie, zachovanej v sonde 13/06; C. Nákres konštrukcie v sonde 13/06; D. Nákres konštrukcie v sonde 9/06. Fig. 5. A. The frontal profile of wooden construction in the probe 7/06; B. The alongside profile of construction in the probe 13/06; C. Drawing of construction from the probe 13/06; D. Drawing of construction from the probe 9/06.
Obr. 8. Pohľad na drevenú konštrukciu v sonde 9/06. Fig. 8. View of wooden construction in the probe 9/06.
Obr. 9. Detail konštrukcie v sonde 7/06. Priečny trám ukotvený do podložia vertikálnym kolom. Fig. 9. Detail of construction in the probe 7/06. The transverse beam is anchored into the subgrade by vertical stake. Obr. 6. Pohľad na drevenú konštrukciu v sonde 7/06. Fig. 6. View of wooden construction in the probe 7/06.
Obr. 7. Pohľad na drevenú konštrukciu v sonde 13/06. Fig. 7. View of wooden construction in the probe 13/06.
tikálne kotviace koly, odkryté v sonde 7/06 a 13/06 sa zachovali maximálne do výšky 75–95 cm od podložia, resp. 30–45 cm od „pochôdznej“ úrovne pozdĺžnych brvien.
V sonde 14/06 boli odkryté stopy pravdepodobne zložitejšej drevenej konštrukcie vybudovanej z dosák. Žiaľ, sonda 14/06 bola realizovaná v závere výskumu len ako overovací rez na priebeh jednej z fáz cintorínskeho múru. K celkovému odkrytiu spomenutej drevenej konštrukcie sa už pre vyčerpané časové limity výskumu nepristúpilo. Realizovaná stavba však nálezové situácie neporušila, preto prípadný výskum plochy v budúcnosti je naďalej možný. Oproti vyššie popísaným konštrukciám, je tá zo sondy 14/06 špecifická ešte tým, že ako jediná sa nachádzala z vnútornej strany jednej z fáz ohradového múru cintorína, kým ostatné sa nachádzali z vonkajšej, exteriérovej strany. Zároveň v tomto jedinom prípade nebola odobratá vzorka dreva na dendrochronologický rozbor, pretože drevo z dosák bolo vo veľmi zlom stave. Z uvedených dôvodov je hľadanie funkčných i časových súvislostí s ostatnými drevenými konštrukciami na ploche výskumu problematické. Z nálezov drevených konštrukcií v sondách 7/06, 8/06, 9/06 a 13/06 bolo odobraté po jednej vzorke stavebného materiálu. V sonde 7/06 bola odobratá
4
Obr. 10. Celkový pohľad na drevenú konštrukciu v sonde 9/06. Fig. 10. The general view of wooden construction in the probe 9/06.
Obr. 11. Sonda 8/06. Časť drevenej konštrukcie medzi dvoma úrovňami stredovekej dlažby. Fig. 11. The probe 8/06. The part of wooden construction between two levels of medieval pavement.
Obr. 12. Pohľad na drevenú konštrukciu v sonde 14/06. Fig. 12. View of wooden construction in the probe 14/06.
Obr. 13. Drevená konštrukcia v sonde 14/06 od východu. Fig. 13. The wooden construction in the probe 14/06 from the east.
Výsledky analýzy:
la na dve časti – pri analýze však došlo len k minimálnej odchýlke pri datovaní zrodenia stromu) sonda 9 – SMREK – nedatované. Veľká doska má ideálnych 158 letokruhov, je však problematické sa k jej datovaniu vyjadriť a to vzhľadom na silno sa prejavujúcu regionalitu rastu smreka. Rast smreka je do veľkej miery závislý od zrážok a teda je lokálne ovplyvnený. S nárastom lokálnych chronológií však možno očakávať jeho datovanie v budúcnosti. Naproti tomu je rast jedle viac závislý od teploty vzduchu a teda je jedľa porovnávateľnejšia na veľkom priestore/území. sonda 13 – JEDĽA – dat.: 1116–1320. Rok výrubu 1320, v zimných mesiacoch.
sonda 7 – TOPOĽ – nedatované. Topoľ je ako stavebný materiál zriedkavý, preto zatiaľ nie je dostatok vzoriek na porovnanie, v budúcnosti to nie je vylúčené. sonda 8 – JEDĽA – dat.: 1. časť: 1184–1329. Rok výrubu 1330, v letných mesiacoch. 2. časť: 1177 – 1329. Rok výrubu 1330, v letných mesiacoch. (pozn. autora výskumu: v skutočnosti sa jedná o vzorku z jedného trámu, ktorá sa však pri transporte zlomi-
Uvedené výsledky dendrochronologickej analýzy pomerne jasne datujú výstavbu tejto rozsiahlej líniovej stavby do prvej tretiny 14. stor. Rozdiel desiatich rokov medzi výrubom dvoch jedľových vzoriek môže signalizovať, že východná vetva stavby je o čosi staršia, ako západná, ale rovnako i to, že drevená stavba bola v priebehu využívania opravovaná a poškodené časti mohli byť ľahko vymenené za nové. Určenie smrekovej
časť priečneho trámu, ktorá sa v priebehu výskumu sama uvoľnila, z konštrukcií vo zvyšných sondách sa odobrali vzorky dreva s pozdĺžnych vrchných brvien. Dendrochronologická analýza vzoriek sa uskutočnila vďaka spolupráci Archeologického ústavu SAV v Nitre s univerzitou vo Frankfurte nad Mohanom. Analýzu vykonal Deutsches Archäologisches Institut v Berlíne, pod vedením Dr. Karl-Uwe Heußnera.
5 vzorky na základe domácich chronológií, by v budúcnosti mohlo pri rozvíjaní týchto úvah pomôcť. Samostatným problémom je otázka funkčnej interpretácie. Napriek vynaloženej snahe sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť analógie takýchto drevených konštrukcií. Z výsledkov výskumu vyplýva, že z priestorového hľadiska možno spájať drevené fragmenty s dvoma fenoménmi. Jedným z nich je hrubá naplavená ílovitá vrstva, ktorá je z veľkou pravdepodobnosťou výsledkom opakujúcich sa rozvodnení Čermeľského potoka. Tá odkryté konštrukcie prekrývala, vďaka čomu sa zachovali do dnešných čias. Druhým fenoménom je priebeh ohradového múru cintorína, ktorý, ako sa zdá, kopíruje priebeh drevenej stavby na východnej i západnej strane. No kým medzi naplavenou ílovitou vrstvou a drevenou stavbou môžeme konštatovať jasnú chronologickú súvislosť, v prípade kamenných múrov cintorína to už tak jednoznačné nie je. Napriek tomu, že viaceré čiastkové otázky chronologického vývoja plochy zatiaľ nie sú uspokojivo vyriešené, zdá sa že zachytené fázy cintorínskeho múru, sú o niečo mladšie. Výnimkou je pravdepodobne iba prvá fáza ohradového múru, fragmentárne zachytená v sondách 1/06, 2/06, 7/06 a 13/06. Záverečné úvahy: Výstavbu drevenej, líniovej stavby tak možno dať skôr do súvislosti priamo s existenciou ílovitej vrstvy. Pracovná hypotéza, podľa ktorej ide o akúsi lávku – ochodzu sa tak stáva nepravdepodobnou, keďže je postavená v smere toku Čermeľského potoka. Mohlo by sa jednať o pozostatky systému drevených žľabov, vybudovaných, aby chránili centrálny sakrálny priestor mesta s farským kostolom a cintorínom pred povodňami, spôsobovanými Čermeľským potokom. Zdá sa, že k problémom so zaplavovaním územia začalo dochádzať iba náhle, v čase, keď už základné prvky urbanizácie a štruktúry osídlenia daného priestoru boli dané. V priebehu druhej polovice 13. stor. môžeme rátať s výstavbou farského kostola sv. Alžbety na mieste súčasného Dómu. Existencia cintorína pri kostole už od počiatku jeho fungovania je pravdepodobná, aj keď nám priamy doklad o tom zatiaľ chýba. Prítomnosť dlažby z ubitých úlomkov lomových kameňov, ktorú možno tiež zaradiť ešte do 13. stor. (Rusnák 2007), svedčí o snahe mesta riešiť úpravu aspoň vybraných verejných
priestranstiev reprezentatívnejším spôsobom. V nasledujúcich dekádach však bola dlažba pravdepodobne často zanášaná bahennými nánosmi z Čermeľského potoka, až mesto rezignovalo na jej čistenie. Ak prijmeme hypotézu, že odkryté drevené konštrukcie sú pozostatkom systému drevených žľabov, ktorými regulovali rozvodňujúci sa potok, možno zároveň konštatovať, že boli neúčinné a v relatívne krátkom čase zanesené. Akceptácia hypotézy nás ale privádza i k dvom zaujímavým teóriám. Ak obe vetvy drevenej stavby zodpovedajú toku Čermeľského potoka na počiatku 14. storočia, znamenalo by to jednak, že sa v tom čase jeho tok rozvetvoval asi o 500 m južnejšie, ako je to známe z dostupných prameňov a tiež, že Urbanova veža v prvej polovici 14. stor. ešte nestála. Potok, ktorý v strede šošovkovitého námestia vytváral ostrov, tzv. inzulu s najdôležitejšími stavbami, sa podľa všetkých známych prameňov rozvetvoval už pred dnešným morovým stĺpom a opäť sa spájal až pred Dolnou bránou. Je možné, že do 14. stor. bola inzula o čosi menšia a obtekala iba areál farského kostola s cintorínom. Problémy s vylievajúcim sa Čermeľským potokom mohli pretrvávať i v druhej polovici 14. stor. no v súvislosti s Luxemburskou fázou opevňovania mesta v rokoch 1392–1422 (Duchoň 1989), možno predpokladať jeho účinnejšiu reguláciu. Vnútorná hradba bola v tom čase doplnená o parkánový múr i vodnú priekopu, kde bolo možné prípadný vysoký stav vody odviesť. Datovanie výstavby Urbanovej veže dosiaľ nebolo uspokojivo vyriešené, najmä pre absentujúci stavebno-historický i archeologický výskum. Výskum námestia z leta 2006 sa pre obmedzené priestorové podmienky dotkol veže iba okrajovo (sonda 10/06). Napriek niektorým pokusom dávať počiatky Urbanovej veže už pred polovicu 13. stor. (Halaga 1992), skôr prevažuje jej datovanie do druhej polovice 14. stor. Aj keď funkčná interpretácia drevených konštrukcií nemusí byť definitívna, nálezy nám poskytli veľmi dôležité vzorky materiálu na dendrochronologický rozbor. Štyri vzorky patrili topoľovému, smrekovému a dva krát jedľovému drevu. Presné dendrodáta nám poskytli zatiaľ iba jedľové vzorky. Vďaka nim možno budovanie drevených konštrukcií spájať s rokmi 1320–1330, s možným presahom pred, i po tomto dátume. Vychádzajúc zo súčasných poznatkov možno predpokladať, že k zániku ich využívania došlo už v priebehu 14. storočia.
6 Pramene a literatúra Albrizzi G. 1685 CASSOVIA, CITTÁ CAPITALE DELLE UNGARIA. Vo fondoch VSM, K-10762. Duchoň, J. 1989 Prehľad vývojom opevnenia mesta Košice. Košice. 1989. Rkp. 1999 Dolná brána v Košiciach. Výsledky archeologického a architektonického výskumu v rokoch 1996–1999. Rkp. Ďurišová, M. 2004 Opevnenie Košíc. In: Archaeologia historica 29, s. 249–260. Halaga, O. R. 1992 Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice, 1992. Rusnák, R. 2007 Stredoveká keramika z výskumu v Košiciach, pri Dóme sv. Alžbety. In: Zborník referátov z kolokvia „Hlinené nádoby 1000–1700“, Trebišov 2006 (v tlači). Rusnák, R. / Luštíková, L. 2007 Výskum v Košiciach na Mäsiarskej 6, v areáli dominikánskeho kláštora. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. (v tlači).
Kontakt Mgr. Rastislav Rusnák Archeologický ústav SAV – VPS Košice Hrnčiarska 13 040 01 Košice e-mail:
[email protected]