Frühmittelalterliche Siedlungen in Mitteleuropa. Eine vergleichende Strukturanalyse durch Archäologie und Geophysik. Bonn: Dr. Rudolf Habelt GmbH, 2014. Studien zur Archäologie Europas 21. ISBN 978-3-7749-3840-3. – INHALT - SLOVENSKÉ RESUMÉ - SUMMARY IN ENGLISH

Eine vergleichende Strukturanalyse durch Archäologie und Geophysik

von Peter Milo

STUDIEN ZUR ARCHÄOLOGIE EUROPAS 21

Frühmittelalterliche Siedlungen in Mitteleuropa

Habelt-Verlag · Bonn

Milo · Frühmittelalterliche Siedlungen in Mitteleuropa

Studien zur Archäologie Europas Band 21

herausgegeben von

Joachim Henning, Felix Biermann und Ji7í Machá+ek

Verlag Dr. Rudolf Habelt GmbH · Bonn 2014

Frühmittelalterliche Siedlungen in Mitteleuropa Eine vergleichende Strukturanalyse durch Archäologie und Geophysik

von

Peter Milo

Verlag Dr. Rudolf Habelt GmbH · Bonn 2014

Gedruckt mit Unterstützung der Philosophischen Fakultät der Masaryk Universität Brno, der Grantagentur der Tschechischen Republik, Projekt GAP405/12/0111 Between Great and P7emyslid Moravia. The archaeology of the collapse and recovery of Early Medieval society und der Grantagentur VEGA, Projekt 2/0189/12 Migration – Acculturation – Mobility – Trade in the Late Migration Period and the Early Middle Ages in the Area of Slovakia

Umschlag: Rekonstruktion einer Hofanlage aus der Siedlung Warendorf C (Zeichnung: Jaroslav Somr; grafische Bearbeitung: Michal Vágner).

ISBN 978-3-7749-3840-3 Ein Titeldatensatz ist bei der Deutschen Bibliothek erhältlich. (http://www.ddb.de) Copyright 2014 by Dr. Rudolf Habelt GmbH, Bonn

VORWORT DER HERAUSGEBER Ausgangspunkt für die vorliegende Publikation war die Dissertationsschrift von Peter Milo, die im Juni 2012 am Fachbereich Sprach- und Kulturwissenschaften der Goethe-Universität Frankfurt/M. erfolgreich verteidigt wurde. Der Autor hat seine großräumig-komparatistische Untersuchung zu den frühmittelalterlichen ländlichen Siedlungen in Mitteleuropa für die Drucklegung überarbeitet und durch aktuelle Informationen erweitert. Vor 34 Jahren erschien eine Studie von Peter Donat mit einem ähnlichen räumlichen und zeitlichen Bezug über das frühmittelalterliche Siedlungswesen. Die Berechtigung der dort ausgesprochenen Kritik an älteren Konzepten, wonach im slawischen Raum schon seit dem 7./8. Jahrhundert n. Chr. Formen der Gehöftgruppensiedlung mit grundherrschaftlicher Organisation belegbar seien, wurde in jüngerer Zeit in Zweifel gezogen. Diese Diskussionen sowie die beträchtliche Zeitspanne seit Donats Synthese, die inzwischen sehr zahlreiche neue Ausgrabungsbefunde erbracht hat, waren Anlass für die von Peter Milo erneut vorgenommene, wesentlich umfangreichere Bearbeitung. Die grundsätzlichen Unterschiede zwischen West und Ost werden dabei vollauf bestätigt und durch zahlreiche neue Erkenntnisse untersetzt. Es wird deutlich, dass das slawische bzw. östlich-europäische Lebensund Wirtschaftsmodell notwendigerweise und nicht zufällig an ganz andere ländliche Siedlungsverhältnisse und -strukturen gebunden war als das im germanisch-romanischen Westen. Dass beide Modelle die Basis für frühe Erscheinungen staatlicher Organisation und von Vor- und Frühformen der nachantiken Stadt wurden, steht außer Zweifel. Und schon von daher verbieten sich alle Wertungen eines vereinfachenden Evolutionismus. Man wird aber künftig die Arten gesellschaftlicher Organisation im Frühmittelalter (z.B. im Frankenreich einerseits und in Großmähren, Polen, Bulgarien andererseits) noch stärker in ihrer Abhängigkeit von den unterschiedlich organisierten Basisverhältnissen bewerten müssen. Die hier präsentierte, sorgfältig abwägende Analyse von Peter Milo bildet ein neues Standardwerk zu diesen Fragen der Frühmittelalterarchäologie und die Herausgeber der Reihe hoffen, dass diese Wertung von der fachlich interessierten und wissenschaftlichen Öffentlichkeit geteilt wird. Mit diesem neuen Band der Publikationsreihe geht ein Wechsel im Herausgebergremium einher. Auf eigenen Wunsch legt Achim Leube, langjähriger Inhaber der Professur für Ur- und Frühgeschichte an der Berliner Humboldt-Universität, den Staffelstab in jüngere Hände. Achim Leube gehörte zu den Initiatoren des archäologischen Reihenprojektes – zunächst als Unterreihe der „Universitätsforschungen zur prähistorischen Archäologie“ (acht Bände), dann unter dem jetzigen Titel (20 Bände). Seine unermüdliche und umsichtige Wirksamkeit hat hohe Maßstäbe gesetzt. Das neu formierte Gremium dankt ihm herzlich und wünscht Gesundheit und weiterhin viel Schaffenskraft. Die verbleibenden Herausgeber begrüßen Ji7í Machá+ek (Universität Brno/Brünn) in ihrer Mitte. Das Gremium dankt Carlo Citter (Universität Siena) für die Bereitschaft, als neues Mitglied im wissenschaftlichen Beirat zu wirken. Der vorliegende Band verdankt seine Fertigstellung der umfangreichen eigenen Mitwirkung des Autors an den Layoutarbeiten sowie der sprachlichen Revision durch Herrn Andreas Kieseler M.A. (Göttingen/Breslau) sowie der Druckbetreuung durch Frau Dr. Biegert (Habelt-Verlag). Allen Beteiligten gilt ein herzliches Dankeschön. Frankfurt am Main/Göttingen/Brno, im Juli 2014

WISSENSCHAFTLICHER BEIRAT Andrzej Buko (Warszawa) Carlo Citter (Siena) Tschavdar Kirilov (Sofia) Matej Ruttkay (Nitra) Günter Wetzel (Cottbus)

Joachim Henning Felix Biermann Ji7í Machá+ek

Danksagung Die vorliegende Publikation entstand als Dissertation am Institut für Archäologische Wissenschaften an der GoetheUniversität Frankfurt am Main. Den folgenden Personen möchte ich herzlich danken: Herrn Prof. Dr. Joachim Henning (Frankfurt/Main) für seine fürsorgliche Betreuung und vielfache Unterstützung, Herrn Dr. Matej Ruttkay (Nitra) für seine vielfältige Hilfe und Unterstützung, Herrn Prof. Dr. Felix Biermann, Herrn Andreas Kieseler M. A. (Göttingen), Herrn Dr. Chavdar Kirilov (Sofia), Herrn Thomas Kind M. A., Herrn Tobias Berthold M. A., Herrn Kai Uwe Radomski M. A., Herrn Felix Knaupp M. A., Frau Dr. Petra Hanauska, Frau Dr. Romina Schiavone, Frau Angela Ehrlich (Frankfurt/Main), Frau Ingrid Hahne (Mörfelden-Walldorf), Frau Eva Zumpfe (Wien), Herrn Dr. Harald Stäuble (Dresden), Herrn Willi Perzy (Borčice), Herrn Tomáš Tencer M. A. (Brno) und Herrn Radovan Mlatec M. A. (Dublin) für zahlreiche aufschlussreiche Diskussionen zu methodischen und sprachlichen Problemen sowie Herrn Eyub Eyub M. A., Herrn Dr. Thorsten Sonnemann (Frankfurt/Main), Herrn Dr. František Žák (Nitra), Herrn Zoltán Fekete M. A. (Budapest), Herrn Dr. Michał Auch und Herrn Mariusz Błoński M. A. (Warszawa) für ihre Hilfe bei den geophysikalischen Feldmessungen. Mein besonderer Dank gilt meiner Frau Beáta und meiner Familie, ohne deren Unterstützung diese Arbeit nicht möglich gewesen wäre.

Inhaltsverzeichnis

1. Einleitung……………………………………………………………………………………………………. 13 1.1. Vorwort…………………………………………………………………………………………………. 1.2. Ziel der Arbeit…………………………………………………………………………………………... 1.3. Geographischer und chronologischer Rahmen und die ethnische Karte des Untersuchungsgebiets…... 1.4. Quellenbasis..……………………………………………………………………………………………

13 13 14 17

2. Die Siedlung und ihre Bestandteile………………………………………………………………………… 26 2.1. Wohnhäuser…………………………………………………………………………………………….. 2.1.1. Wohnhäuser im westlichen Mitteleuropa…………………………………………………………. 2.1.1.1. Pfostenhäuser………………………………………………………………………………... 2.1.1.2. Ständerbauten………………………………………………………………………………... 2.1.1.3. Grubenhäuser………………………………………………………………………………... 2.1.2. Wohnhäuser im östlichen Mitteleuropa…………………………………………………………... 2.1.2.1. Zwei Zonen der slawischen Hausbaukultur…………………………………………………. 2.1.2.2. Grubenhäuser………………………………………………………………………………... 2.1.2.3. Ebenerdige Wohnhäuser…………………………………………………………………….. 2.1.2.3.1. Ebenerdige Blockhäuser……………………………………………………………….. 2.1.2.3.2. Zum Problem der länglich-ovalen und unregelmäßigen Gruben……………………… 2.1.2.3.3. Ebenerdige Pfostenhäuser……………………………………………………………… 2.1.2.4. Jurten…………………………………………………………………………………………

27 28 28 35 37 41 41 42 46 47 49 56 59

2.2. Produktionsobjekte……………………………………………………………………………………... 2.2.1. Keramikproduktion im westlichen Mitteleuropa…………………………………………………. 2.2.2. Keramikproduktion im östlichen Mitteleuropa…………………………………………………… 2.2.3. Die Metallgewinnung und -verarbeitung im westlichen Mitteleuropa…………………………… 2.2.4. Die Metallgewinnung und -verarbeitung im östlichen Mitteleuropa…………………………….. 2.2.5. Die Textilherstellung im westlichen Mitteleuropa………………………………………………... 2.2.6. Die Textilherstellung im östlichen Mitteleuropa………………………………………………….. 2.2.7. Zur Funktion der Grubenhäuser im westlichen Mitteleuropa……………………………………..

61 62 65 67 71 77 81 83

2.3. Objekte von agrarischem Charakter……………………………………………………………………. 86 2.3.1. Objekte von agrarischem Charakter im westlichen Mitteleuropa………………………………… 86 2.3.1.1.Speicherobjekte: Speicher, Schuppen und Scheunen………………………………………... 86 2.3.1.1.1. Siedlungen mit und ohne Speicherobjekte und ihre Lage im Siedlungsgelände..……... 94 2.3.1.2. Rutenberge und Diemen……………………………………………………………………... 98 2.3.1.2.1. Siedlungen mit oder ohne Rutenberge bzw. Diemen….………………………………. 100 2.3.1.2.2. Die Lage von Rutenbergen und Diemen im Siedlungsgelände……….……..………… 102 2.3.1.3. Ställe………………………………………………………………………………………… 104 2.3.2. Objekte von agrarischem Charakter im östlichen Mitteleuropa…………………………………... 106 2.3.2.1. Speicherobjekte: Speicher, Schuppen und Scheunen……………………………………….. 106 2.3.2.1.1. Siedlungen mit oder ohne Speicherobjekte und deren Lage im Siedlungsgelände….… 110 2.3.2.2. Ställe………………………………………………………………………………………… 115

2.4. Brunnen………………………………………………………………………………………………….118 2.4.1. Nutzungsdauer der Brunnen………………………………………………………………………. 118 2.4.2. Brunnen im westlichen Mitteleuropa……………………………………………………………... 121 2.4.2.1. Brunnentypen und ihre chronologische und geographische Verteilung…………………….. 121 2.4.2.2. Siedlungen mit und ohne Brunnen…………………………………………………………... 125 2.4.2.3. Die Lage der Brunnen im Siedlungsgelände…………………………………………………128 2.4.3. Brunnen im östlichen Mitteleuropa……………………………………………………………….. 133 2.4.3.1. Brunnentypen und ihre chronologische und geographische Verteilung…………………..… 133 2.4.3.2. Siedlungen mit und ohne Brunnen………………………………………………………....... 136 2.4.3.3. Die Lage der Brunnen im Siedlungsgelände…………………………………………………138 2.5. Lineare Strukturen (Pfostenreihen, Rinnen, Gräben)………………………………………………....... 142 2.5.1. Typen linearer Strukturen…………………………………………………………………………. 142 2.5.2. Lineare Strukturen im westlichen Mitteleuropa und ihre funktionale Anordnung………….......... 142 2.5.3. Lineare Strukturen im östlichen Mitteleuropa und ihre funktionale Anordnung……………......... 148 2.5.4. Lineare Strukturen und ihre chronologische und geographische Verteilung……………………... 152 2.5.5. Die Bedeutung linearer Strukturen für die Kenntnis des frühmittelalterlichen Siedlungswesens …………………………..……………………………………………………………………………..… 153 3. Die Siedlung als Raum- und Zeitphänomen……………………………………………………….……… 155 3.1. Größe der Siedlungen……………………………………………………………………………...…… 155 3.1.1. Größe der Siedlungen im westlichen Mitteleuropa……………………………………………….. 156 3.1.2. Größe der Siedlungen im östlichen Mitteleuropa…………………………………………….……172 3.2. Die innere Struktur der Siedlungen……………………………………………………………...……... 187 3.2.1. Die innere Struktur der Siedlungen im westlichen Mitteleuropa……………………………......... 187 3.2.1.1. Die Formen von Hofanlagen……………………………………………………………...…. 187 3.2.1.2. Die Ausmaße der Hofanlagen in Anbetracht chronologischer und geographischer Unterschiede……………………………………………………………………………………..………………. 225 3.2.1.3. Die Hauptdifferenzierung der Gehöftformen………………………………………………...229 3.2.1.4. Die Form und Struktur der Siedlungen………………………………………...……………. 233 3.2.2. Die innere Struktur der Siedlungen im östlichen Mitteleuropa……………………………….…... 269 3.2.2.1. Die Form und Struktur der Siedlungen………………………………………………...……. 269 3.2.2.2. Zur Frage der Gehöftbildung im frühmittelalterlichen Siedlungswesen östlichen Mitteleuropas……………………………………………………………………………………………………. 315 4. Die ländliche Siedlungsweise im frühmittelalterlichen Mitteleuropa. Der Osten und der Westen: Ähnlichkeiten und Unterschiede………………………………………………………………………………....... 322 5. Katalog: Die Siedlungen des frühmittelalterlichen Mitteleuropas……………….……………...………. 330 5.1. Siedlungen im westlichen Mitteleuropa………………………………………………………...……… 330 5.2. Siedlungen im östlichen Mitteleuropa……………………………………………………………...…... 465 6. Magnetische Untersuchung frühmittelalterlicher Siedlungen…………………………………………… 556 6.1. Grundlagen der Magnetik………………………………………………………………………..……... 556

6.2. Durchführung von Messungen und Datenverarbeitung…………………………………………….…... 559 6.3. Interpretation der Messbilder…………………………………………………………………………… 561 6.4. Magnetische Prospektion auf frühmittelalterlichen Siedlungen: einige Worte zur Forschungsgeschichte……………………………………………………………………………………………………...………562 6.5. Ergebnisse der im Rahmen des Projektes durchgeführten Messungen………………………….……... 565 7. Zusammenfassung………………..…………………………………………………………………………. 636 8. Literaturverzeichnis……………………………………………………………………………………...….638 9. Abkürzungsverzeichnis…………………………………………………………………...…………………684 10. Resümee in slowakischer Sprache (slovenské resumé) …………………………………….…………… 689 11. Resümee in englischer Sprache (summary in English) ……………………………...…….…………… 696

10. Resümee in slowakischer Sprache (slovenské resumé)

Cieľom predkladanej práce je sprostredkovať pomocou kritiky archeologických prameňov obraz o včasnostredovekých sídliskách v priestore strednej źurópy. Pre ľahšie pochopenie pojmu „stredná źurópa“ (Mitteleuropa) bolo využité aktuálne politické členenie regiónu. Rozumieme pod ním oblasť zahŕňajúcu územia dnešľ ných štátovŚ Česko, Ma arsko, NemeckoĽ PoľskoĽ Rakúsko a Slovensko. Nielen z dôvodov enviromentálnogeografických a kultúrnohistorických prepojení s dolnonemeckým priestoromĽ ale aj kvôli dôležitým archeologickým výskumom včasnostredovekých sídliskových lokalítĽ boli zohľadnené a do práce začlenené aj náleziská z Holandska. Celková skúmaná oblasť presahuje plochu o rozlohe 1 milión km2. Chronologický rámec nášho bádania tvorí včasný stredovek. Żixný začiatok ani koniec pre toto obdobie na skúmanom teritóriu neexistuje. Na západe je dolná hranica stanovená etablovaním Żranskej ríše a upevnením hraníc medzi germánskymi kmeňmi po turbulenciách obdobia sťahovania národov. Na východe je to objavenie sa najstarších pamiatok slovanského charakteru v 6. storočí. Horná hranica spadá do obdobia veľkých politických zmien a vzniku nových štátov (Otonská ríšaĽ PoľskoĽ Čechy a Uhorsko) na území strednej źurópy v 10. storočí. Celý časový úsek zaberajúci približne polovicu jedného tisícročia môžeme rozdeliť na niekoľko fáz. Na západe zodpovedá táto epocha merovejskémuĽ karolínskemu a otonskému obdobiu. Vo východných regiónoch je chronologické členenie pomerne nejednotné. V skúmanom období zodpovedá približneŚ včasnoslovanskému a stredoslovanskému obdobiu (Poľsko a polabskí Slovania)Ľ včasnej a strednej dobe hradištnej (Čechy a Morava)Ľ dobe avarskejĽ karolínskej a čiastočľ ne aj arpádovskej (Ma arsko) a včasnoslovanskej, veľľ komoravskej a poveľkomoravskej (Morava a Slovensko). Z hľadiska vývoja stavebnej kultúry nepredstavuje 10. storočie žiadny výrazný medzník. Napriek tomu môžeme toto obdobie označiť ako začiatok novej epochy s postupne sa meniacimi geopolitickými a sociálnoekonomickými podmienkami. Skúmaný chronologický rámec preto celkovo zaberá obdobie od 6. do 10. storočia. V rámci práce sa často vyskytuje delenie strednej źuróľ py na západnú a východnú. Toto členenie spočíva nielen na geografickýchĽ ale aj etnických rozdieloch. Pre záľ padnú strednú źurópu preto používame aj pomenovanie „germánsko-nemecká oblasť“Ľ zatiaľ čo pre východnú sa zaužíval termín „(západo-) slovanské územie“. Situáľ cia v oboch oblastiach je pritom pomerne komplikovaná. Západnú časť strednej źurópy osídlili počas obdobia sťahovania nádorov rôzne germánske kmene. Tie boli postupne podmaňované a do konca Ř. storočia všetky začlenené a integrované do Żranskej ríše. Avšak aj potom si tieto kmene v rozličnom rozsahu uchovávali

Stredoveký človek prežil väčšinu svojho života na sídlisku a v jeho blízkom okolí. Tu sa narodilĽ vyrastalĽ žilĽ pracoval a aj zomrel. Vzhľadom na redukovanéĽ popríľ pade regionálne vôbec nevyvinuté sídelné štruktúry vyššieho ranguĽ ako sú napríklad hradiská a mestἠmôžeme agrárne sídliská označiť za základný hospodársky a spoločenský pilier vtedajšej spoločnosti. Absolútna väčšina obyvateľstva žila vo vidieckych sídlach. A práve takéto sídliskἠktoré sú v dobových písomných záznamoch takmer bez výnimky obchádzanéĽ predstavujú hlavný objekt záujmu tejto práce. Predkladaná publikácia je výstupom projektu „Vergleichende geophysikalische und archäologische Strukturanalysen frühmittelalterlicher Offensiedlungen und Siedlungsräume im germanisch-deutschen und im slawischen Gebiet“Ľ ktorým sa autor zaoberal v rámci svojej dizertačnej práceĽ realizovanej na żoetheho univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. V práci sa nachádzajú dve ťažiskové oblasti – analýza archeologicky skúmaných včasnostredovekých sídliskových lokalítĽ a mapovanie sídliskových štruktúr na zvolených náleziskách pomocou geofyzikálnych prospekčných metód. Archeologická analýza sa sústre uje na riešenie otázok spojených predovšetkým so štruktúrou zástavbyĽ vnúľ torným členenímĽ pôdorysným usporiadaním a veľkosťou vidieckych sídlisk. Zvláštna pozornosť je venovaná dôležitým typom objektovĽ ako sú obydliaĽ výrobné zariadeniaĽ objekty súvisiace s agrárnou produkciou a studne. Analyzovaný súbor pozostáva z veľkoplošne archeologicky skúmaných sídliskových lokalít z obdobia včasného stredoveku. Zohľadnené boli iba náleziská s publikovanými plánmi a popismi nálezových situáciíĽ objektov a nálezov. V štatistických analýzach neboli zohľadnené lokalityĽ ktoré boli skúmané iba torzovito. Celý súbor pozostáva zo 1Ř3 sídliskĽ 100 z nich sa nachádza na teritóriu západnej strednej Európy a 83 na území východnej strednej źurópy. Celkový prehľad nálezísk so základnými údajmi prináša tab. 1. Podrobný popis jednotlivých sídlisk je obsiahnutý v katalógovej časti (kapitola 5). Štúdiom vidieckych sídlisk sa v stredoeurópskom priestore zaoberali viacerí bádatelia. Porovnávacích štúdií nadregionálneho charakteru však nájdeme v odbornej literatúre iba niekoľkoĽ a aj tie zväčša neprekračujú hranice súčasných politických celkov. Jediná štúdia zaoberajúca sa včasnostredovekými sídliskovými lokalitami v širokom stredoeurópskom priestore pochádza z pera Petra Donata a bola publikovaná pred viac ako 30-timi rokmi (Donat 1980). Danej problematike sa v tomto priestore ako celku žiadny autor odvtedy intenzívne nevenoval. Nespočetné terénne výskumy pritom ponúkajú možnosti nových analýzĽ interpretácií a záverov.

689

vlastné tradície a jazyk. Celkový obraz oblasti charakterizovalo päť hlavných kmeňových území. Na severe sídlili SasiĽ južne a západne od nich sa rozprestierali sídla ŻrankovĽ pobrežné oblasti obývali hlavne ŻríziĽ juhozápad ovládali už od doby rímskej Alemani a na juhovýchode žili Bavori. Východné oblasti strednej źurópy osídlili postupne slovanské kmene. Ako heterogénne územie môžeme označiť Panónsku nížinu. V druhej polovici 6. storočia tu Avari vytvárajú svoj kaganátĽ v rámci ktorého žili okrem nich Slovania, KutriguriĽ żepidi či zvyšky antického obyvateľstva. Na prelome ř./10. storočia sa do Karpatskej kotliny sťahujú Ma ari a postupne sa usadzujú vedľa domácich skupín obyvateľstva. źtnický pôvod obyvateľstvaĽ a s tým spojené zvyky a tradície zakorenené v stavebnej kultúreĽ zohrávajú pri formovaní sídiel dôležitú úlohu. Vo všeobecnosti ovplyvňujú vzhľad vidieckeho sídliska rôzne historickokultúrneĽ hospodárskeĽ sociálne a prírodné faktory. Pri etnicky príbuzných skupinách sú tieto faktory zväčša rovnakéĽ alebo prinajmenšom podobné. Na základe tohto predpokladu bolo možné rozdeliť skúmané teritóľ rium na dve samostatnéĽ etnicky rozdielne oblasti. Pokiaľ zostaneme pri zjednodušenom modeliŚ żermáni na západe a Slovania a nomádske národy na východeĽ budeme schopníĽ rozlíšiť a analyzovať všetky základné rozdiely v stavebnej kultúre medzi týmito dvomi oblasťami. V rámci území s etnicky premiešanými skupinami obyvateľovĽ avšak rovnakou materiálnou a stavebnou kultúrouĽ ako sa to v priebehu dejín pravidelne opakuje napríklad v Karpatskej kotlineĽ musí zostať otázka synchronizácie sídliskových štruktúr s etnickými skupinami bokom. Vychádzame pritom z predpokladuĽ že etnikum nemožno klásť s archeologickou kultúrou na jednu úroveň. Ako príklad možno uviesť obyvateľstvo žijúce na území Avarského kaganátu. Z etnického hľadiska sa jednalo o heterogénny konglomerát. TýmĽ že sa nacháľ dzalo pod jednou sférou moci a v spoločnom výrobnom a spotrebnom okruhu avarskej ríšeĽ prevzalo na miestne podmienky transformovanú materiálnu kultúru Avarov. V takomto prípade potom môžeme hovoriť o kultúre obyvateľov Avarského kaganátuĽ a nie o kultúre jednéľ ho etnika. Pri detailnom sledovaní všetkých dostupných prameňov sa síce dopracujeme k rozdielom prameniacich z odlišných etnických základov, v zásade však musíme takéto regióny väčšinou označiť za kultúrne okruhy s rovnakou stavebnou kultúrou.

Včasnostredoveká stavebná kultúra v germánskonemeckej sídliskovej oblasti plynulo nadväzuje na staršie tradície z doby rímskej a doby sťahovania národov. Jej hlavným rysom je predovšetkým prežívanie tradície budovania nadzemných domov kolovej konštrukcie. Vzhľad germánskeho domu vo včasnom stredoveku je pritom rôznorodý. Sledovať môžeme početné varianty staviebĽ súvisiacich s rozdielmi regionálneho a chronologického charakteru. Typickú formu obydlia v holandsko-severonemeckom priestore predstavuje dlhý domĽ zastrešujúci spoločne obytné priestory pre ľudí ako aj pre domáce zvieratá (Wohnstallhaus). Zo stredného a južného Nemecka jednoznačné dôkazy o tomto type domu nemáme. Z archeologických výskumov sú nám tu známe predovšetkým obytné stavbyĽ v ktorých nebol priestor pre dobytok (Wohnhaus). Transformácia jednotlivých typov stavieb sa dá sledovať aj na ich chronologickom vývoji. Zjednodušene môžeme v období včasného stredoveku hovoriť o merovejskej a karolínskej stavebnej tradícii. Archeologický obraz vidieckych sídlisk východnej časti strednej źurópy je určovaný dvomi základnými typmi domov. Na území kultúry s keramikou pražského typu dominujú zahĺbené stavby približne štvorcového pôdorysu – zemnice (żrubenhäuser). V severnejšie položených zónach sú to zasa nezahĺbené budovyĽ zrejme zrubovej konštrukcie (ebenerdige Blockbauten). Medzi týmito dvomi typmi domov neexistuje jasne stanoviteľľ ná geografická hranica. Vo viacerých oblastiach docháľ dzalo k prekrývaniu a miešaniu oboch typov. Výrazné regionálne ani chronologické rozdiely v rámci oboch typov objektov pritom počas celého včasného stredoveku nebadať. Z pohľadu archeologického výskumu sa „slovanský“ dom vyznačoval vysokou mierou stability a kontinuity. TvarĽ veľkosť a konštrukcia domu sa počas celého včasného stredoveku nijako výrazne nemenili. Včasnostredoveké obydlia zrejme požiadavkám ich obyvateľov plne vyhovovali. Inak by sme si dlhodobé uprednostňovanie jednopriestorových zemníc a nadzemných zrubov u Slovanov a dlhých nadzemných domov kolovej konštrukcie u żermánov vysvetliť nedokázali. Vo všeobecnosti sa „typický germánsky dom“ od „typického slovanského domu“ odlišuje takmer vo všetkých podstatných stavebnotechnických aspektoch. Podrobnosti ohľadne konštrukcie a typológie obytných stavieb prináša kapitola 2.1. Na tomto mieste sa v skratke môžeme venovať skôr otázkeĽ ako na vzhľad obydlia vplývajú každodenný životĽ spôsob hospodárenia a sociálne vzťahy obyvateľov sídliskaĽ poprípade naopakĽ ako môžu byť tieto faktory z archeologických nálezových situácií odvodzované. K najdôležitejším znakom pri posudzovaní obydlí patrí veľkosť obytnej plochy. Źomy z germánsko-nemeckých regiónov vykazujú v zásade väčšie rozmery ako domy zo slovanských oblastí. Rozdiely vo veľkosti domov v rámci oboch území existovali už na začiatku stredoveku v 6. storočí a pretrvali až do konca nami sledovaného

Najdôležitejším stavebným elementom každého sídliska sú objekty slúžiace k bývaniu – obydlia. Pri porovnaní obytných stavieb z východnej a zo západnej časti strednej źurópy zistíme na prvý pohľad množstvo rozdielov. Domy v oboch skúmaných regiónoch sa od seba odlišujú v celej rade znakovĽ ktoré charakterizujú obytnú stavbu: v použitej stavebnej technikeĽ konštrukcii, tvare pôdorysu a veľkosti. Jedinú zhodu nájdeme pri použitom stavebnom materiáliĽ ktorým boli v oboch regióľ noch takmer výlučne drevo a hlina.

690

jednotlivých stavieb z oboch oblastí sa javí ako najväčší problém určenie funkcie odkrytých domovĽ alebo ich častí. Za hlavný argument pri úvahách o obývateľnosti objektu býva často uvádzaná prítomnosť vykurovacieho zariadenia. AktivityĽ ktoré priamo s bývaním nesúviseli, môžeme tým pádom predpokladať v nevykurovanej časti domu alebo iných budovách. Pri domoch zo záľ padných oblastí strednej źurópy máme doložené časté členenie stavby na tri časti. V časti s vykurovacím zariadením môžeme predpokladať obytný priestor. Stredná časť domu bola najčastejšie využívaná ako pracovný alebo skladový priestor. Nálezy zvyškov deliacich boxov pre dobytok v jednej z okrajových častí domu dokladajúĽ že boli využívané ako maštale. Spolunažívanie človeka s domácimi zvieratamiĽ zväčša dobytkomĽ pod jednou strechouĽ je typické predovšetkým pre oblasť severozápadného Nemecka a Holandska. V strednom a južnom Nemecku sa väčšinou nedajú sledovať žiadne výrazné rozdiely medzi obytnými a hospodárskymi budovami. Boxy pre dobytok z týchto oblastí nepoznáľ meĽ avšak občasné nálezy deliacich stien dokladajú členenie plôch domov. Aj v týchto domoch teda pravdepodobne existovali oddelené obytné priestory. Veľľ kosť obytnej plochy bola pri jednotlivých stavbách pomerne variabilná a môžeme ju odhadnúť na cca. 20 až 60 m2. Pri stredne veľkých a veľkých domoch je ich obytná plocha niekoľkonásobne väčšia ako pri zemniciach z východných oblastí. Pri menších stavbách je už ale táto plocha so zemnicami plne porovnateľná. V niektorých prípadoch teda môžeme potvrdiťĽ že obytná plocha obydlí zo západnej a východnej strednej źurópy je rovnako veľkἠaj ke typovo a konštrukčne sa jedná o rozličné stavby. Rozdiely medzi germánskymi a slovanskými obytnými stavbami spočívajú teda v odlišnom využívaní ich plochy. Zatiaľ čo sa vo veľľ kých germánskych stavbách nachádzal popri obytnej časti aj dostatočne veľký priestor na praktizovanie rôznych pracovných činnostíĽ skladovanie zásob a ustajnenie dobytkaĽ slúžili slovanské domy predovšetkým na bývanie. Źomáce práce menšieho rozsahu ako tkanieĽ šitie a pod. tu boli samozrejme možné. Pre technicky náročnejšie činnosti v nich však priestor nebol. Pre ne boli budované samostatné objekty. Mohlo by sa jednať napríklad aj o zahĺbené chaty bez vykurovacieho zariadenia. Zahĺbené chaty patria k bežným objektom aj v západných oblastiach strednej źurópy. V porovnaní so slovanskými zemnicamiĽ ktorých pôdorysy boli skôr kvadratického tvaruĽ je pre germánsky variant typický obdĺžľ nikový pôdorys. Najpodstatnejší rozdiel medzi oboma oblasťami však nespočíva v tvareĽ ale funkčnom využití tohto typu stavieb. V germánskych zemniciach v zásade nebývajú vykurovacie zariadeniaĽ zatiaľ čo pre tie slovanské sú typické. Zemnice na sídliskách v germánskonemeckej oblasti môžeme preto považovať za hospodárske budovy. Aj tu nájdeme niekoľko výnimiekĽ koncentrovaných takmer výlučne na sídliskách v severozápadnom Nemecku. Vykurované zahĺbené chaty na niektorých sídliskách tejto oblasti dokonca tvoria veľkú časť

obdobia, to je do 10. storočiaĽ respektíve pokračujú aj po tejto časovej hranici. Oba typy domov majú teda svoje korene v predchádzajúcich historických perióľ dach. Plochy jednotlivých domov sa môžu v zásade podstatne líšiť. Odlišné rozmery pritom zaznamenávame nielen v rámci rôznych regiónovĽ ale aj na plochách jednotlivých sídlisk. V germánsko-nemeckých oblastiach sa tak môžeme stretnúť s pomerne malými domami o rozlohe niekoľkých metrov štvorcovýchĽ popri ktorých tu existujú domy s pôdorysmi s veľkosťou viac ako 100 m2. Rozmery väčšiny známych domov sa pohybovali medzi 5 až 7 m na šírku a 10 až 25 m na dĺžku. V slovanskom prostredí nie sú rozdiely až také enormné. Pri nezahĺbených stavbách so zrubovou konštrukciou sa však dá veľkosť plochy domu iba odhadnúť. Obzvlášť to platí pre domyĽ ktoré sa dochovali iba vo forme plytkýchĽ rôzne tvarovaných jám. Źomy samotné museli byť aspoň o niečo väčšieĽ ako tieto jamy. Ich veľkosť môžeme potom odhadnúť na približľ ne 10 až 25 m2. Obytná plocha zahĺbených chát sa dá naproti tomu určiť úplne presne. V priemere je to 10 až 15 m2. Čo nám ale rozdiely vo veľkosti domov v jednotlivých regiónoch strednej źurópy vlastne môžu prezradiť? Všeobecné závery o sociálnom statuse ich vlastníkov z nich usudzovať nemôžeme. Takáto interpretácia by bola možná iba pri rôzne veľkých domoch v jednej komunite. Na sídliskách v západnej časti skúmaného regiónu tak v takýchto prípadoch napríklad nemožno vylúčiť interpretácieĽ uvažujúce o domoch menších rozmerov ako o obydliach závislýchĽ resp. neslobodných obyvateľov. Rovnako tak môže napríklad v severozápadných oblastiach svedčiť o statuse majiteľa domu počet miest pre ustajnenie dobytku. Tie totiž poukazujú na veľkosť stáda ktoré vlastnil. Vo východných oblastiach strednej źurópy sa sociálna diferenciácia obyvateľov jednotlivých osád na základe veľkosti domu posudzovať nedá. A ak by sme sa o ňu aj pokúsiliĽ dospejeme k záveruĽ že tu žiadna výrazná diferenciácia neexistovala. Domy s rôzne veľkou obytnou plochou síce nájdemeĽ nemáme ale žiadny dokladĽ že veľkosť domu zohrávala v tomto smere nejakú úlohu. VýhodyĽ ktoré plošne neveľkýĽ zato ale ľahko vyhrievateľný dom poskytujeĽ boli pre jeho obyvateľov očividne dôležitejšieĽ ako výhoda väčšieho obytného priestoru v dome väčších rozmerov. S istotou môžeme tvrdiťĽ že menšia plocha slovanských domov nesúvisí s nedostatočnými staviteľľ skými schopnosťami ich budovateľov. Často detailne dochované mostyĽ cesty a opevnenia dokladajú totiž u Slovanov vysokú zručnosť pri práci s drevom a schopnosť vyhotoviť omnoho komplikovanejšie a nákladnejšie konštrukcie ako sú domy. żermánsky dom bol od slovanského na prvý pohľad väčší. Rozdiel vo veľkosti obytnej plochy na obyvateľa ale nemusel byť vždy až taký veľkýĽ ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V prvom rade nemôžeme vylúčiťĽ že jedna slovanská rodina vlastnila viacero obydlí. Celková obytná plocha niekoľkých zemníc mohla plochu jednéľ ho germánskeho domu dokonca prevýšiť. Pri porovnaní

691

avarského ako aj arpádovského obdobia a súvisia s nomádskym a polonomádskym spôsobom života. Neodlúčiteľnou súčasťou každého vidieckeho sídliska by mali byť objektyĽ ktoré priamo súvisia s rastlinnou výrobou a chovom dobytka. Objekty na skladovanie poľnohospodárskych produktov a objekty určené na ustajnenie domáceho zvieratstva nám dokladajú rozsah ako aj spôsob a druh agrárnej produkcie na jednotlivých sídliskách. Medzi západnou a východnou časťou strednej źurópy existujú v tejto otázke značné rozdiely. V germánsko-nemeckej oblasti boli zásoby pre človeka a domáce zvieratstvo skladované v nezahĺbenýchĽ na povrchu zbudovaných stavbách – zásobníkoch (Speicher) a šopách (Scheunen)Ľ na koloch nad zem vyzdvihnutých sýpkach (gestelzte Speicher) a senníkoch (RuttenbergeĽ Źiemen). Iba výnimočne bol využívaný podzemný spôsob uskladňovania zásob v jamách vyhĺbených pre tento účel (Vorratsgruben) alebo v zemniciach. Rozmanitosť objektov na uskladňovanie agrárnych produktov súvisí s ich špecializáciou. Zatiaľ čo vyvýšenéĽ na koloch situované silἠslúžili k skladovaniu obilia, využívali sa na povrchu zbudované objekty na uskladňovanie nevymláteného obilia a sena. Vo východných oblastiach strednej źurópy sa s dokladmi povrchového uskladňovania agrárnych produktov stretávame iba zriedka. PotravinyĽ ktoré neboli určené na dlhodobé skladovanie sa uchovávali pravdepodobne vo vreciachĽ väčších nádobách alebo drevených debnáchĽ uložených na podlahách domov. Stopy po objektoch ako sú napríklad nadzemné sýpkyĽ šopy alebo senníkyĽ ako ich poznáme z germánskeho prostredia, tu nenájdeme. Či tu takéto objekty vôbec existovali je otázne. Naproti tomu tu bolo široko rozšírené skladovanie potravín v špeciálne pre tento účel vyhĺbených jamách. Żunkčné zaradenie veľkej časti jám dokumentovaných na plochách sídlisk býva často zložité a otázne. V pôdoryse okrúhle a v profile charakteristicky hruškovito, vakovito alebo valcovito tvarované jamyĽ ako aj im podobné variantyĽ však môžeme s istotou označiť za zásobné jamy alebo obilné sýpky (żetreidesilos). Takéľ to silá patria k typickým objektom na sídliskách so zahĺbenými chatami. Na slovanskom území v severných oblastiach Poľska a severovýchodného Nemecka sa takéto jamy nevyskytujú a je nutné tu počítať s iným spôsobom uskladňovania zásob. Veľké rozdiely medzi východom a západom môžeme sledovať aj v spôsobe ustajňovania a chovu domácich zvierat. Početné nálezy kostí domácich zvierat na stredovekých sídliskách sú dokladom intenzívneho chovu. Na sídliskách z germánsko-nemeckých oblastí sa bežne vyskytujú stavby interpretované ako stajne a maštale (Ställe). Z niekoľkých lokalít poznáme dokonca členenie takýchto objektov na samostatné boxy pre ustajnenie jednotlivých kusov zvierat. Zo sídlisk východnej strednej źurópy však objektyĽ ktoré by sme mohli takto interpretovať vôbec nepoznáme. Niekedy bývajú za pozostatky maštalí a chlievov interpretované dlhé a úzke jamy. Jednoznačné dôkazy nám však chýbajú. Źobytok tu mohol byť ustajnený v budovách s ľahkou konštruk-

zo skúmaných objektov. K bežným objektom patria obývané zemnice aj na lokalitách vyššieho regionálneho významuĽ zameraných na remeselnú výrobu alebo obchod. V agrárnych sídliskách však boli takmer výlučne využívané iba ako hospodárske stavby. Nálezový inventár dokladá ich viacúčelové využitie. Źoložené máme napríklad výrobu hrebeňovĽ spracovávanie kožíĽ kostíĽ rohovinyĽ či dokonca jantáru. Nálezy strusiek umožňujú uvažovať o kováčskych dielňachĽ časté nálezy predmetov súvisiacich s výrobou textílií zasa pripúšťajú úvahy o tkáčskych zariadeniach. Zvyšky potravín ponúkajú indície pre interpretáciu týchto objektov ako skladovacie priestory. Škála aktivítĽ ktoré môžeme so zemnicami spájaťĽ je široká. Musíme však zdôrazniťĽ že vo väčšine prípadov je presné určenie funkcie týchto objektov na základe nálezových situácií a získaného inventára nemožné. Problematika obytných stavieb vo východných oblastiach strednej źurópy je v porovnaní s tými západnými omnoho komplikovanejšia. Odhliadnuc od ľahko rozpoznateľných zemníc tvoria veľkú časť objektov rôznotvaréĽ často oválne jamy vaňovitého profiluĽ pri ktorých sa môžeme iba domnievaťĽ k akým nadzemným objektom patrili a čomu slúžili. Bez jednoznačných indíciíĽ ktorými by sme mohli našu argumentáciu podoprieťĽ sa všeobecne predpokladἠže boli súčasťou objektov s ľahšou nadzemnou konštrukciou alebo zrubových stavieb. Často sú interpretované ako zvyšky obytných stavieb. Pripisované sú im ale rôzne funkcie. Interpretované sú napríklad ako jamy pre vykurovacie zariadeniaĽ pražiarneĽ zvyšky výrobných objektovĽ pivniceĽ zásobné jamyĽ či zahĺbené časti chlievov. Je veľmi pravdepodobnéĽ že tieto nepravidelné až oválne jamy predstavujú objekty rôzneho charakteru. Ako už bolo spomínanéĽ typické sú pre severnú zónu slovanských sídelných oblastí. Vyskytujú sa ale aj v južných oblastiach, v zóne so zahĺbenými kvadratickými zemnicami. Predstavujú tu odlišnýĽ zatiaľ málo známy typ stavebnej konštrukcie. Pri vyhodnocovaní výsledkov archeologických vykopáľ vok v slovanských oblastiach musíme vo všeobecnosti počítať s rôznorodou vypovedacou hodnotou získaných informácií. Zemnice a rôzne nepravidelné až oválne jamy ktoré sú interpretované ako obydlia by mohli v skutočnosti predstavovať iba časť z pôvodných sídliskových objektov. Na náleziskách s extrémne vhodnými podmienkami pre zachovanie organických materiálovĽ kde sa podarilo odkryť v dreve zachované pôdorysy domov (napr. żroß Raden)Ľ sa totiž v týchto stavbách žiadne priehlbne ani jamy nenachádzali. Pri bežných archeologizačných procesoch by sa takéto stavby nijako nezachovali a boli by pre nás prakticky nezistiteľné. V akej miere sa tieto objekty na slovanských sídliskách včasného stredoveku vyskytovaliĽ odhadnúť nedokážeme. V niektorých regiónoch boli možno úplne neznámeĽ v alších však mohli byť bežne rozšírené. Rovnaké konštatovanie platí aj pre jurty a alšie ľahké a prenosné konštrukcieĽ ktoré sú vo výnimočných prípadoch doložené z oblasti Karpatskej kotliny. Źatované sú do

692

(źindachhof). Iba výnimočne sa na včasnostredovekých agrárnych sídliskách objavujú uzavreté viacboké dvory (Mehrseitenhof). Najlepšie príklady tohto usporiadania budov pochádzajú z kmeňového územia Bavorov. Spáľ jané sú s vyššou spoločenskou zložkou obyvateľstvaĽ najčastejšie drobnou šľachtou. Samostatne hospodáriace usadlostiĽ tak ako ich poznáľ me z germánsko-nemeckého prostrediaĽ sú vo východných regiónoch strednej źurópy úplne neznáme. Otvorené vidiecke osady tu zväčša pozostávajú z obytných staviebĽ okolo ktorých sa zhlukujú alšie objekty rôzneho typu. Často nachádzame vedľa obydlí iba niekoľko zásobných jám a žiadne iné objekty. Jednoznačne doložené usadlosti síce chýbajú aj na väčšine sídlisk z germánsko-nemeckej oblastiĽ na ich prítomnosť však často poukazujú viaceré sídliskové štruktúry. Patria sem napríklad ohradenia dvorov vo forme stôp po plotoch (Hofabgrenzungen)Ľ rovnomerne cez sídliskovú plochu rozptýlené studneĽ ktoré zrejme patrili jednotlivým usadlostiam (Hofbrunnen), ako aj v malých skupinách koncentrované hrobyĽ ktoré vznikli pochovávaním príľ slušníkov jednej domácnosti na im patriacej parcele (Hofgrablegen). Studne, hroby alebo oplotenia sa vyskytujú aj na sídliskách z východných oblastí strednej źurópyĽ nemôžeme ich ale považovať za súčasť samostatných hospodárskych usadlostí. Rôzne lineárne štruktúry – stopy po plotoch, priekopy a žľaby – sa síce vo veľkej miere objavujú v oblasti Panónskej panvyĽ avšak iba ojedinele môžu byť interpretované ako štruktúry vymedzujúce hospodárske usadlosti ako je tomu napr. na lokalite Ménfőcsanak – Szeles-dűlő. Jednoznačné doklady palisád ohraničujúcich jednotlivé dvorce poznáme iba z politicko-hospodárskych centier ako sú napr. B eclav-Pohansko alebo Zalaszabar-Boijúállás. Studne sa nachádzajú na sídliskách východnej strednej źurópy pomerne zriedka. V prípade výskytu viacerých studní na jednom nálezisku sú tieto lokalizované prevažne do nižšie položených okrajových zón sídliskĽ ako bolo pozorované napr. na lokalite Lebény – Kaszásdomb. Pri členení sídliska na samostatne fungujúce usadlosti by sme mohli očakávaťĽ že studne budú rozptýlené rovnomerne po celej ploche sídliska. Žiadny takýto prípad nebol doteraz zaznamenaný. Rovnaké konštatovanie platí aj pre „Hofgrablegen“. Hroby rozptýlené po ploche sídlisk patria hlavne v mladších fáľ zach včasného stredoveku síce k bežnému javuĽ jedná sa ale o samostatné hroby – napr. Šurany-Nitriansky Hráľ dokĽ alebo čiastočne preskúmané okraje regulárnych pohrebísk – napr. Komárno – Lodenice. Iná je situácia pri sledovaní daného javu na dôležitých mocenských centrách ř. storočia v strednom Podunajsku. Na lokalitách ako napr. Nitra alebo B eclav-Pohansko sa skupinky hrobov objavujú pravidelne. Do vidieckeho prostredia sa tento javĽ súvisiaci očividne s religiózne-sociálnymi premenami vtedajšej spoločnosti bu nedostal, alebo sa neodrazil v takej forme, ako to bolo v západných regiónoch strednej źurópy. Odlišný spôsob zástavby na germánskych a slovanských sídliskách včasného stredoveku je vyjadrením rozdielov

ciouĽ ktoré nezanechali žiadne archeologicky zaznamenateľné stopyĽ alebo bol držaný počas celého roku vonku. Źaná problematika si zasluhuje hlbšie štúdium. Pri súčasnom stave poznania musíme konštatovaťĽ že stajneĽ maštale ani chlievy na slovanských sídliskách jednoznačne doložiť nedokážeme. Medzi západnými a východnými oblasťami strednej źurópy existovali v stavebnej kultúre diametrálne rozdielyĽ vyplývajúce zo starších tradícií. Tieto rozdiely pretrvali bez výraznejšieho vzájomného ovplyvňovania počas celého včasného stredoveku. Rozdiely v stavebnej kultúre medzi germánskou a slovanskou sídelnou oblasťou poukazujú na rozdiely v spôsobe života vidieckeho obyvateľstvaĽ ako aj na rozdiely v sociálnych a ekonomicko-hospodárskych vzťahoch vtedajšej spoločnosti. źšte viac sú tieto rozdiely viditeľné pri sledovaní vnúľ tornej štruktúry sídlisk v oboch regiónoch. Otázka pôdorysu a vnútornej štruktúry agrárnych sídiel v germánsko-nemeckom prostredí je úzko spojená s problematikou vývoja a diferenciácie hospodárskych dvorov (Hofanlagen). Tie tvorili najmenšiuĽ v zásade aj samostatne hospodáriacu a často aj sebestačnú sídliskovú jednotku. Hospodársky dvor pozostával z objektov plniacich rôzne hospodárske a sociálne úlohy. Patria sem domĽ mašľ taľĽ sýpkaĽ šopa a poprípade aj rôzne výrobné zariadenia. Voči okoliu sa takýto dvor vymedzoval najčastejšie ľahkým plotomĽ palisádou alebo priekopou. Napriek tomuĽ že hospodársky dvor môžeme v germánsko-nemeckej sídelnej oblasti označiť za typickú štruktúruĽ jednoznačne doložené sú len na niekoľkých málo lokalitách. Zo 100 analyzovaných sídlisk poznáme jednoznačné doklady dvorov iba na 1řtich z nich. Väčšina pochádza zo severných oblastí Nemecka a Holandska. Z južných regiónov poznáme iba ojedineléĽ zväčša otázne hospodárske dvory. RozlohaĽ tvar pôdorysu a vnúľ torná zástavba jednotlivých usadlostí môžu byť pomerne variabilnéĽ v zásade ale vykazujú niekoľko podobných znakov. Pre wurty na pobreží Severného mora je typický spoločný výskyt dlhého domu s obydlím a maštaľou pod jednou strechou a studne situovanej v bezprostrednej blízkosti. Vedľajšie hospodárske stavby sa tu väčšinou nevyskytovali. Podobný typ hospodárskeho dvora je známy aj z vnútrozemia severozápadnéľ ho Nemecka a Holandska. Väčšina usadlostí tu ale pozostávalaĽ podobne ako v strednom a južnom NemeckuĽ z viacerých samostatných stavieb. Ich počet a typologická škála boli v jednotlivých prípadoch rôzne. Popri usadlostiach kde sa vedľa obydlia nachádzala iba jedna hospodárska budova sa stretávame s dvormiĽ ktoré disponovali viacerými zemnicamiĽ senníkmiĽ šopami či sýpkami. Plocha usadlostí sa pohybovala väčšinou medzi 1 000 až 3 000 m2. Poznáme ale aj menšieĽ ako aj väčšie hospodárske dvory. Najrozšírenejšiu formu predstavuje počas celého včasného stredoveku otvorený hromadný dvor s voľne rozptýlenými budovami (Haufenhof). V severozápadných regiónoch skúmaného územia sa predovšetkým od karolínskeho obdobia objavujú usadlostiĽ ktoré sú tvorené iba jedným domom

693

gicky necitlivý nálezový materiál je ale aj tu pomerne problematickéĽ zaznamenať tvar sídlisk v jednotlivých vývojových fázach. V zásade aj tu ale dominujú zhlukové sídliská s neusporiadanou štruktúrou zástavby. K bežným formám patria aj sídliská s radovým usporiadaním a osady s voľne rozptýlenou zástavbou. V literatúre často zmieňované a pre slovanské obdobie ako typická pôdorysná forma postulované okruhlice (Rundlinge) sa ukázali iba ako okrajový zjavĽ ktorý sa v plnej miere presadí až v období vrcholnostredovekých kolonizačných prúdov. Veľkosť sídlisk sa dá posudzovať z rôznych pohľadov. Čo sa týka rozlohy osídlenej plochyĽ v germánskej síľ delnej oblasti sa môžeme stretnúť s malými samostatnými majermi s rozlohou cca. 1 000 m2Ľ až po rozsiahleĽ 200 000 m2 veľké centrálne sídliská. Priemerná rozloha osídlenej plochy je 20 000 m2 až 50 000 m2. Najmenšie sídla vo východnej strednej źurópe dosahujú iba niečo cez 100 m2. Najväčšie známe sídlisko Roztoky však dosahuje 200 000 m2. Väčšina skúmaných lokalít zaberala plochu o rozlohe 3 000 až 40 000 m2. Ide však o celkovo osídlenú plochuĽ ktorá často vznikla kumuláľ ciou viacerých sídliskových fáz. V jednotlivých časových výsekoch boli osídlené areály zväčša podstatne menšie. Vo všeobecnosti platíĽ že sídliská z germánskonemeckej sídelnej oblasti sú o niečo väčšie ako sídliská zo slovanského priestoru. Kritériá ako sú počet domov alebo počet hospodárskych dvorov nemožno pri porovnaní vzhľadom na odlišnosti medzi oboma regiónmi plne akceptovať. Môžeme iba všeobecne konštatovaťĽ že sídliská v západnej časti strednej źurópy pozostávali prevažne z 5 až 15 dvorov. Vo východnej časti zasa prevládajú osady s piatimi až desiatimi súčasne fungujúcimi domami. K pomerne veľkým rozdielom dospejeme pri odhadoch množstva obyvateľov jednotlivých lokalít. Pri samostatných usadlostiach a samotách musíme počítať iba s niekoľko málo členmi jednej domácnosti. Na stredne veľkých a veľkých sídliskách môžeme predpokladať populácie o veľkosti do cca. 100 obyvateľov. źxistovali ale aj sídliská s pomerne väčším počtom obyvateľov. Predovšetkým v západných regiónoch strednej Európy je nutné počítať s bežne fungujúcimi vidieckymi sídliskamiĽ ktorých populácia dosahovala 100 až 300 osôb. Predložená publikácia ponúka všeobecný náčrt včasnostredovekej stavebnej kultúry a vývoja sídliskových štruktúr a foriem vidieckeho charakteru v stredoeurópskom priestore. Časový rámec ako aj geografická oblasť pertraktované v práci sú pomerne široké. Predkladané závery preto nemožno do detailov porovnávať s výsledkami zistenými pri štúdiu menších regiónov. Jednoznačne sa totiž ukázaloĽ že s meniacimi sa geografickýľ miĽ hospodárskymiĽ sociálnymiĽ právnymi a politickými podmienkami sa mení aj obraz ľudských sídiel. V skratke definovať včasnostredoveké sídliská vidieckeho charakteru preto ani nie je možné. Môžeme tu preto iba zopakovať tvrdenieĽ že niečo ako štandardné sídlisko v období včasného stredoveku neexistovalo.

v sociálnych a vlastníckych vzťahoch. Samostatne hospodáriace usadlosti v germánskom prostredí sú výsledkom presadenia sa systému súkromného vlastníctva na obhospodarovanej pôde. Kolektívny charakter slovanských sídlisk je naproti tomu dôkazom malej sociálnej diferenciácie obyvateľov. Sídliská tu boli organizované skôr vo forme teritoriálnej občiny a jednotlivci obhospodarovanú pôdu nevlastnili. K štrukturálnej premene vlastníckych vzťahov na feudálnych základoch došlo vo východných oblastiach strednej źurópy až v období nástupu vrcholného stredoveku (v tomto období môžeme sledovať premenu osád na stredoveké dedinyĽ pozostávajúce zo skupín samostatných usadlostí). V období včasného stredoveku tu môžeme pozorovať skôr kumulovanie objektov s rovnakou hospodárskou funkciou do samostatných areálovĽ čo poukazuje na spoločné vykonávanie určitých hospodárskych činností celou komunitou. Typické sú napríklad separátne vytvárané skladovacie okrsky – napr. OpolánkyĽ alebo rozčlenenie plochy sídliska na obytný a hospodárske areály – napr. Bajč. Výsledky archeologických výskumov však zároveň dokladajúĽ že včasnostredoveká slovanská spoločnosť bola aspoň čiastočne aj spoločenstvom súkromných vlastníkov. Źokladom pre takéto tvrdenie môže byť zjavná priestorová súvislosť medzi zemnicami a zásobnými jamamiĽ doložená už zo včasnoslovanského obdobia. Obydlie a obilná sýpka tu tvorili základnú sídliskovú jednotku. Za samostatne hospodáriace jednotky (usadlosti) bývajú niekedy označované aj zoskupenia rôznych objektovĽ oddelené od ostatných objektov prázdnou plochou. S hospodárskymi dvormi z germánsko-nemeckej sídelnej oblasti sa však priamo porovnáľ vať nemôžu. Vlastnícke vzťahy ako aj spoločenská štruktúra boli vo východných oblastiach strednej źurópy diametrálne odlišné. Nálezy však dokladajúĽ že sídliská boli štruktúrované minimálne na úrovni malých rodinných jednotiekĽ ktoré boli aspoň čiastočne od zvyšku komunity nezávislé. Rozdiely medzi západnou a východnou strednou Euróľ pou nájdeme aj pri posudzovaní veľkosti a pôdorysného usporiadania sídlisk. V germánskej sídelnej oblasti dominujú celkom jednoznačne zhlukové sídliská s neusporiadanou štruktúrou zástavby (Haufendörfer). V menšom počte sa vyskytujú sídliská s radovým usporiadaním (Reihen-Ľ Straßen-, Zeilensiedlungen). Iba v určitých regiónoch boli dokumentované sídliská s pravidelným geometrickým usporiadaním (geometrische Siedlungen) a sídliská s voľne rozptýlenou zástavbou (Streusiedlungen). Výnimočne boli dokumentované samotyĽ resp. majereĽ pozostávajúce iba z jednej usadlosti (źinzelhöfe). Určenie pôdorysného usporiadania na sídliskách z východných regiónov strednej źurópy je omnoho komplikovanejšie. V severnej zóne s nezahĺbenými zrubovými stavbami súvisia tieto komplikácie s identifikáciou domov. Na sídliskách so zemnicami dokážeme otázky pôdorysného riešenia agrárnych osád vo viacerých prípadoch riešiťĽ vzhľadom na chronolo-

694

Neoddeliteľnou súčasťou práce je aj kapitola 6Ľ ktorá sprostredkováva publikované výsledky geofyzikálnych (magnetických) meraní na plochách stredovekých sídliskových lokalítĽ ako aj výsledky vlastných prospekcií. V minulosti nebola geofyzikálnemu prieskumu rurálnych včasnostredovekých sídlisk venovaná prílišná pozornosť. Hlavnými príčinami tohto stavu bola slabá citlivosť meracej techniky a s tým spojená absencia pozitívnych výsledkov meraní. S neustále sa zlepšujúľ cim prístrojovým vybavením sa však stále častejšie darí zachytiť aj objektyĽ ktorých vypátranie by bolo pred nedávnom prakticky nemožné. Na základe výsledkov geofyzikálnych meraní sa môžeme zaoberať otázkami ako sú rozloha a vnútorná štruktúra sídliskĽ hustota a charakter zástavbyĽ a niekedy aj konkrétnym funkčným a chronologickým zaradením jednotlivých objektov. Vypovedacia hodnota jednotlivých prospekcií môže byť diametrálne odlišná. Potvrdili to aj merania uskutočnené v rámci projektu. Na niektorých zo skúmaných lokalít bola lokalizácia a identifikácia archeologických objektov pomerne zložitá. K takýmto patria napríklad BocheńĽ B eclav – LíbivἠChełm – Bieławin a Uhrusk. Archeologický výskum doložil na týchto lokalitách husté osídlenie z včasného stredovekuĽ ako aj z iných období. Magnetickým prieskumom sa tu podarilo zistiť viacero anomálií indikujúcich archeologické objektyĽ ich počet však isto nezodpovedá reálnemu počtu objektov na lokalite. Jednotlivé anomálie navyše vykazujú nízke magnetické hodnoty a dajú sa len veľmi ťažko identifikovať. Źá sa však jasne pozorovať aspoň hranica osídleného územia. Objekty sa koncentrujú na plochách mierne vyčnievajúcich nad okolitý terén a do nižšie položených miest už nezasahujú. ŹôvodovĽ prečo sa niektoré objekty na magnetogramoch ukázali a alšie nieĽ môže byť viac. Pri objektoch, ktoré sú menšie ako vzdialenosť meraných profilov môžeme predpokladaťĽ že sa mohli nachádzať v priesto-

re medzi dvomi profilmiĽ alebo mohli byť zaznamenané iba čiastočne. Pozornosti mohli uniknúť aj plytké jamyĽ hĺbka ktorých je výrazne menšia ako mocnosť ornice nad nimi. Ornica samotná je totiž magneticky pozitívna. Jemné zahĺbenie do podložnej vrstvy tak nevyvolá žiadne výrazné zvýšenie magnetických hodnôt. Tak isto objektyĽ ktorých výplne sú presýtené materiálom z ich rozpadnutých stienĽ nemusia vytvárať žiadne výrazné anomálie. Materiálovo sú totiž veľmi podobné svojmu okoliu. Môžeme predpokladaťĽ že dôvodom slabého magnetického kontrastu na lokalitách s pieskovým podložím je aj čiastočné odplavenie magnetických zložiek výplní objektov ako sú ferrimagnetické minerály do okolia. Magnetický prieskum polôh situovaných na piesočných dunách nepriniesol v našom prípade totiž z aleka také výsledkyĽ ako prieskum lokalít situovaných na hlinitých a ílovitých pôdach. Na viacerých lokalitách sa s pomocou magnetickej prospekcie podarilo zistiť množstvo cenných informáciíĽ vypovedajúcich o charaktere zaniknutého osídlenia. Na jedinej v rámci projektu prospektovanej lokalite z germánsko-nemeckej oblasti – sídlisku Rottenburg am Neckar – „Wüstung Sülchen“ – sa podarilo miestami detailne prospektovať jednotlivé zahĺbené chatyĽ ako aj identifikovať a vyčleniť areály s nadzemnými objektmiĽ so zemnicami, a výrobnými objektmi. Na slovanskom sídlisku Klitschmar sa zasa na základe hustoty a rozptylu magnetických anomálií podarilo zistiť nielen veľkosť a tvar sídliskaĽ ale aj rekonštruovať systém zástavby osady. Na magnetograme zo stredovekého sídliska v Lukáčovciach sa dá určiť početĽ veľkosť a orientácia jednotlivých zahĺbených chát. O charaktere osídlenia vypovedajú aj magnetogramy z lokalít ako sú ŹrážovceĽ Zbehy alebo Zschernitz, kde boli identifikované početné archeologické objekty rôzneho tvaru a veľkosti. Predložené výsledky meraní podstatne rozširujú naše znalosti o jednotlivých lokalitách a sú aj podnetom pre alší výskum tejto problematiky.

695

11. Resümee in englischer Sprache (summary in English)

The aim of this work is to present, with the help of the critique of archaeological sources, a picture of early medieval settlements in Central Europe. For better understanding of the term “Central źurope” the current political division of the region was used. Herewith we mean the territory of what is now Austria, Czech Republic, Germany, Hungary, Poland and Slovakia. Dutch localities were also taken into account and included, not only due to environmental, geographical and culturehistorical links to Low German area, but also on the grounds of important archaeological excavations of early medieval settlement sites. The overall area has more than 1 million km2. The chronological frame of our research is represented by the Early Middle Ages. On the studied territory does not exist any fixed beginning or end of this period. The lower limit in the western part is determined by the emergence of the Frankish Empire and consolidation of boundaries between Germanic tribes after the turbulent Migration Period. In the east it is the occurrence of the earliest relics of Slavic origin in the 6th century. The upper limit falls within the period of great political changes and emergence of new states (Ottonian Empire, Poland, Bohemia and Hungarian Kingdom) on the territory of Central Europe in the 10th century. The whole time period, lasting approximately half a century can be divided into several phases. In the west, this time span corresponds to the Merovingian, Carolingian and Ottonian period. The chronological division in eastern regions is relatively varied. In the time under review it roughly corresponds to: Early Slavic and Middle Slavic period (Poland and the Elbe Slavs), Early and Middle Period of Strongholds (Bohemia and Moravia), Avar, Carolingian and partly also Árpád period (Hungary)Ľ and Early Slavic, Great Moravian and Post-Great Moravian period (Moravia and Slovakia). The 10th century does not represent any significant milestone in the development of building culture. This period, however, can be designated as the beginning of a new epoch with gradually changing geopolitical and social-economic conditions. The chronological frame under review thus involves a total time span from the 6th to the 10th century. In this work, Central Europe is often divided into the western and the eastern part. This division is based not only on geographic but also on ethnic differences. The western Central źurope is thus also called the “żermanic-żerman territory”Ľ whereas the eastern part is usually referred to as the “(western) Slavic territory”. The situation in both regions is thereby relatively complicated. The western part of Central Europe was inhabited during the Migration Period by various Germanic tribes. These were gradually subjugated and by the end of the

Medieval people spent most of their life in a settlement and in its close neighbourhood. Here they were born, grew up, lived, worked and died as well. With regard to reduced or in some regions even entirely absent settlement structures of higher rank, such as for example forts and towns, we can designate agrarian settlements as the most important economic and social pillar of the then society. The absolute majority of inhabitants lived in rural settlements. And these settlements, which were almost entirely omitted in contemporary written sources, represent the main topic of this work. The presented volume is an output of the project „Vergleichende geophysikalische und archäologische Strukturanalysen frühmittelalterlicher Offensiedlungen und Siedlungsräume im germanisch-deutschen und im slawischen Gebiet“. This topic was treated by the author within his dissertation, which he has accomplished at the Goethe University of Frankfurt am Main. The work includes two main fields of interest – analysis of archaeologically examined early medieval localities, and mapping of settlement features at selected sites using the methods of geophysical survey. Archaeological analysis is focused on solving questions associated above all with development structure, internal division, ground-plan layout, and extent of rural settlements. Special attention is paid to important types of features such as houses, manufacturing facilities, features related to agrarian production, and wells. The data set analysed consists of extensively excavated early medieval settlement sites. Only localities with published plans and properly described find situations, features and finds were taken into consideration. Those which were partly or insufficiently excavated were not included into statistical analyses. The whole data set comprises 183 settlements. 100 of them are situated in western Central Europe and the other 83 in eastern Central Europe. A general overview of sites including basic data is given in Tab. 1. A detailed description of individual settlements is provided in the catalogue section (Chapter 5). Rural settlements in Central Europe were studied by several researchers. However, in specialised literature only a few comparative studies of transregional importance can be found and these, moreover, do not go beyond the borders of present-day political units. The only study dealing with the topic under review in broader Central European context comes from the pen of Peter Donat and was published more than 30 years ago (Donat 1980). Since then, in the given area as a whole the topic was not consistently treated by any other author. Countless excavations thereby offer many possibilities of new analyses, interpretations and conclusions.

696

8th century they became integral part of the Frankish Empire. However, these tribes have further on retained their own traditions and language. The general picture of the area was characterised by five main tribal territories. The Saxons have settled in the north, Frankish settlements extended to the south and west of them, coastal areas were inhabited mainly by the Friesians, the southwest was ruled by the Alemanni, and the Bavarians lived in the southeast. Eastern parts of Central Europe have gradually been occupied by Slavic tribes. The Pannonian Lowland can be designated as a heterogeneous territory. In the second half of the 6th century, the Avars established here their khaganate, on whose borders have also lived the Slavs, Cutriguri, Gepids or the residues of antique population. At the turn of the 9th/10th centuries, the Magyars arrived in the Carpathian Basin and gradually settled down in the neighbourhood of local population groups. Ethnic origin of people and the associated customs and traditions rooted in the building culture play an important role in formation of settlements. In general, the appearance of a rural settlement is determined by various historical and cultural, economic, social and natural factors. In ethnically related groups, these factors are mostly the same or at least very similar. Based on this assumption it was possible to divide the studied territory into two separate, ethnically different regions. Maintaining the simplified model of “the żermans in the west and the Slavs and nomadic peoples in the east” we will be able to distinguish and analyse all basic differences in building culture between both these regions. The question of synchronisation of settlement structures with ethnic groups must be put aside on a territory with ethnically mixed groups of inhabitants but with the same material and building culture, as it repeatedly occurred in for example the Carpathian Basin. Thereby we base ourselves on the assumption that ethnic group cannot be put on an equal footing with archaeological culture. This can be exemplified on the people who lived on the territory of the Avar khaganate. From an ethnical point of view they formed a heterogeneous conglomerate. Because they lived under the rule and in common production and consumption sphere of, the Avar khaganate, they adopted the Avar material culture and adapted it to local conditions. In this case we should rather speak about culture of people living in the Avar khaganate instead of culture of a single ethnic group. Studying all the available sources in detail we can find out some differences based on varied ethnic origin, but in general we must classify such regions mostly as cultural circuits with the same building culture. The most important building element of each settlement are features intended for dwelling – houses. Comparing the houses from the eastern and western part of Central Europe we can see at first sight many differences. Houses in both regions under review differ from each other in a whole series of attributes, which are typical of dwelling features: used building technology, construction, ground plan and dimensions. The only accordance

consists in building material, which was in both regions almost exclusively wood and clay. Early medieval building culture in the GermanicGerman settlement area links fluently to older traditions of the Roman Period and the Migration Period. Its main trait is above all the persisting tradition of building aboveground houses with post construction. The appearance of an early medieval Germanic house is varied. We can find numerous building variants associated with differences of regional and chronological character. Typical house form in the Dutch/Northern German area represents the byre-dwelling or Wohnstallhaus – a longhouse, in which the human dwelling part is combined with the barn under the same roof. From Central and Southern Germany we do not know any clear evidence of this house type. Archaeological excavations in this area provided mainly the evidence of simple houses, which did not include the barn (Wohnhaus). The transformation of individual types of buildings can also be followed up in their chronological development. In simplified terms, the early medieval period can be associated with Merovingian and Carolingian building tradition. The archaeological picture of rural settlements in the eastern part of Central Europe is determined by two basic house types. The territory of the Prague-type pottery culture is dominated by sunken features approximately square in plan – pit houses (żrubenhäuser). In more northerly situated areas it is aboveground buildings probably of log construction (ebenerdige Blockbauten). There is no clearly definable geographic border between both these house types. In several regions an overlay and mixture of these types can be observed. During the whole early medieval period thereby no distinct regional or chronological differences within both the above types can be found. From the point of view of archaeological researchĽ the “Slavic” house was characterised by a high level of stability and continuity. The form, dimensions and construction of the house have not changed in any significant way over the whole Early Middle Ages. Early medieval houses evidently met all requirements of their inhabitants. Otherwise we would not be able to explain the long-time preference for single-room pit houses and aboveground log houses in the Slavs, and aboveground timber longhouses in the Germans. żenerally speakingĽ a “typical żermanic house” and a “typical Slavic house” differ from each other in almost all major building-technical aspects. Details regarding the construction and typology of dwelling features are presented in Chapter 2.1. Here in this place we can rather deal in brief with the question of how the appearance of a house was affected by everyday life, subsistence strategy and social relations between the settlement inhabitants or, the other way round, how these factors can be derived from archaeological find contexts. Among the most important attributes defining a house is the floor area. Houses from the Germanic-German re-

697

a single Germanic house. The main problem in comparing individual houses from both regions is the identification of functional purpose of unearthed houses or their parts. As the leading argument in considerations about habitability of a feature is often being named the incidence of a heating device. Activities, which were not directly linked with habitation, can be thus supposed in the unheated part of a house or in some other buildings. Houses in western regions of Central Europe are often divided into three parts. In the house part with heating device we can suppose living quarters. The central part of a house was mostly used as working or storage space. The relics of stalls for livestock found in one of the peripheral parts of a house testify that these premises were used as a byre. The coexistence of humans with domesticated animals, mostly cattle, under the same roof is typical mainly of North-Western Germany and Netherlands. In Central and Southern Germany usually no significant differences between houses and farm buildings can be observed. In these regions, no stalls were found but the sporadically unearthed partition walls give evidence of internal division. In these houses thus probably also existed separate living rooms. The floor area in individual buildings was relatively varied and we can estimate it to ca 20-60 m2. Floor area of medium large and large houses is several times more spacious than that of pit houses from eastern regions. In smaller buildings, however, the floor area is already fully comparable to pit houses. So, in some cases we can confirm that floor area of dwellings from western and eastern Central Europe is of equal size, even though these buildings differ from each other in their type and construction. The differences between Germanic and Slavic dwellings thus consist in a different way of using the house area. Whereas large Germanic buildings included not only a living area but also sufficient space to carry out various working activities, store goods or house livestock, Slavic houses were intended mainly for living. House work of smaller extent, such as weaving, sewing a. o., was performed of course. Activities demanding more space, however, could not be carried out here. For this purpose separate features were built, maybe also the pit houses without any heating device. Pit houses count among usual features also in western regions of Central Europe. Compared to Slavic pit houses, which were rather square in plan, the Germanic variant was typically rectangular. The most significant difference between both regions, however, does not consist in shape but in functional purpose of this type of buildings. Germanic pit houses usually do not contain heating devices, which are, on the contrary, typical of Slavic pit houses. Pit houses in settlements of the Germanic-German area can thus be considered farm buildings. Here also we find some exceptions concentrated almost exclusively in settlements of North-Western Germany. Heated pit houses represent in some settlements here even the major part of all examined features. Pit dwellings are also usual with localities of higher regional importance focused on craft production or

gions are generally larger than those from Slavic regions. Differences in house dimensions on both territories have already existed in the Early Middle Ages of the 6th century and persisted until the end of the period under review, that is until the 10th century, or continued even beyond this time point. Both house types are thus rooted in previous historical periods. The floor area can significantly differ by individual houses. Different dimensions can be observed not only within various regions but also within particular settlement areas. In Germanic-German regions we can find relatively small houses with an area of several square metres but also houses, whose ground plans exceed 100 m2. The dimensions in most of the known houses varied between 57 m in width and 10-25 m in length. In Slavic environment, the differences are not so enormous. The floor area in aboveground log houses, however, can be only estimated. This particularly applies to houses, which remained preserved in the form of shallow, variously shaped pits. The houses themselves must have been at least a little larger than these pits. Their size can be estimated to approximately 10 m2 to 25 m2. The floor area in sunken pit houses, on the other hand, can be exactly determined. It is 10 m2 to 15 m2 in average. But what can the differences in house dimensions in individual regions of Central Europe in fact reveal? We cannot draw from them any general conclusions as to the social status of their owners. Such interpretation would be possible only with houses of various size within a single community. In settlements in the western part of the region under review thus cannot be ruled out that smaller houses might have belonged to dependent or unfree people. The same way, the status of a house owner in the north-western regions may be indicated by the number of stalls for livestock. These namely reveal how large was the herd that he has owned. In eastern regions of Central Europe, social differentiation of inhabitants in individual settlements cannot be determined based on house dimensions. Even if we would try, we would come to the conclusion that there was no significant differentiation at all. We find houses with variously large floor area, but there is no evidence that the house dimensions have played any role in this regard. For house inhabitants, advantages provided by a smaller but easily heated house were evidently more important than the advantage of larger floor area in a big house. We can state for sure that the smaller floor area in Slavic houses does not imply insufficient constructional abilities of their builders. The often minutely preserved bridges, roads and fortifications testify that the Slavs were very skilled in woodworking and well capable of building far more complicated and more expensive constructions than houses. Germanic house was distinctly larger than the Slavic one. The difference in floor area per person, however, was not necessarily as large as it might seem at first sight. First of all we cannot exclude that a Slavic family has owned multiple houses. The total floor area of several pit houses may have even exceeded the floor area of

698

trade. In agrarian settlements, however, they were used almost exclusively as farm buildings. The inventory found inside indicates their multi-purpose use. Documented activities include for example the manufacture of combs, processing of skin, bone, horn or even amber. Finds of slag lead to considerations about smithies, frequent finds of objects associated with textile production indicate some weaving devices. Food rests allow to interpret these features as storage facilities. The range of activities, which can be put into relation with pit houses, is wide. But we must point out that in most cases it is impossible to exactly define the function of these features based on find situations and the inventory obtained. The problem of dwellings in eastern parts of Central Europe is far more complicated compared to the western regions. Besides easily recognisable pit houses, settlement features also include pits of various shape, mostly oval in plan and bath-shaped in section, in which we only can guess, which aboveground features they were part of or what was their purpose. Without any clear indices which would support our arguments it is generally supposed that they were part of some features with light aboveground construction or of log buildings. Researchers often interpret them as remnants of dwelling features. However, they also attribute them with various functions. They are often interpreted for example as pits for heating devices, roasting pits, relics of manufacturing features, cellars, storage pits or sunken parts of byres. It is very likely that these uneven through to oval pits represent features of various nature. As already mentioned above, they are typical of the northern zone of Slavic settlement territories. However, they are also found in southern areas, in a zone with sunken quadratic pit houses, representing here a different, hitherto little known type of building construction. Evaluating the results of archaeological excavations in Slavic territories we must in general take into account a varied testimonial value of the information obtained. Pit houses and various uneven through to oval pits, which are interpreted as dwellings, could in fact represent only a part of the original settlement features. At localities with conditions extremely favourable for preservation of organic materials, where house plans were found preserved in wood (e.g. żroß Raden)Ľ these buildings namely did not include any depressions or pits in their interior. Under ordinary archaeologisation processes, such constructions would never remain preserved and we would hardly have any chance to identify them. We cannot estimate, in which quantities such features have occurred in early medieval Slavic settlements. In some regions they may have been completely unknown, in some others widely spread. The same also applies to yurts and other light and portable constructions, which are sporadically documented in the Carpathian Basin. They are dated back to the Avar and Árpád periods and associated with nomadic and semi-nomadic way of life.

An integral part of each rural settlement should be features directly linked with plant production and livestock breeding. Features intended for storage of agricultural products and those for livestock housing testify to the extent as well as mode and type of agrarian production in individual settlements. There are significant differences in this regard between the western and eastern part of Central Europe. In the Germanic-German region, the supplies for humans and domestic animals were stored in aboveground buildings – storehouses (Speicher) and barns (Scheunen), stilt granaries (gestelzte Speicher) and haystacks (Ruttenberge, Diemen). Exceptionally also underground storage was used in special pits or pit houses. The variability of features intended for storage of agrarian products is closely related to their specialisation. Whereas the elevated stilt granaries have served for grain storage, in the aboveground buildings unthreshed corn and hay were stored. In eastern part of Central Europe we only rarely find evidence of aboveground storage of agrarian products. Foods that were not intended for long-time storage were probably kept in bags, large vessels or wooden boxes stored on house floors. Relics of features such as stilt granaries, barns or haystacks, as are known from the Germanic environment, are not found here. The question is whether or not they existed at all. As opposed to this, storage of foods in special pits was widely spread. Identification of functional purpose of many pits documented in settlement areas is often complicated and disputable. Nevertheless, pits which are round in plan and pear-, bag-shaped or cylindrical in profile, as well as their similar variants, can with certainty be classed among storage pits or granaries. Such silos count among typical features in settlements with pit houses. Such pits, however, do not occur on the Slavic territory of Northern Poland and North-Eastern Germany and so it is to consider some other way of storage of supplies. Significant differences between the east and the west can also be observed in how livestock was housed and bred. Numerous bones of domestic animals found in medieval settlements testify to intensive animal breeding. In settlements from Germanic-German regions are typically found building structures interpreted as stables and livestock sheds. From several localities we even know that these features were divided into separate stalls for individual animals. These features, however, are entirely unknown in settlements of the eastern part of Central Europe. Sometimes long and narrow pits are interpreted as remnants of animal sheds and byres. Nevertheless, any unequivocal evidence is still missing. Livestock may have been either housed in buildings with light construction, which did not leave behind any archaeologically identifiable traces, or kept outside all year round. The given problem deserves to be studied in more detail. Under the present state of knowledge we must conclude that stables, animal sheds and byres cannot be clearly proved in Slavic settlements.

699

associated with higher social classes, above all the landed gentry. Self-sufficient homesteads, like those from the Germanic-German environment, are entirely unknown in the eastern regions of Central Europe. Here the open rural settlements are usually composed of residential buildings, around which other features of various types are grouped. Besides houses we often find nothing but a few storage pits. Most settlements of the GermanicGerman region lack any clearly proved farmsteads but their presence is often indicated by multiple settlement features. Among them are for example yard enclosures (Hofabgrenzungen) in the form of fence remnants, wells (Hofbrunnen), which are distributed evenly over the settlement area and belonged probably to individual farmsteads, and graves concentrated in small groups that emerged when members of the same household have been buried on their own plot of land (Hofgrablegen). Wells, graves or enclosures are also found in settlements of the eastern regions of Central Europe but here they cannot be considered parts of individual farmsteads. It is true that various linear structures – fence remnants, ditches and trenches – occur in large quantities in the area of the Pannonian Basin, but they can only rarely be interpreted as structures delimiting farmsteads, as it is the case with, for example, the locality of Ménfőcsanak – Szeles-dűlő. Clear evidence of palisades enclosing individual farmyards are only known from politic and economic centres such as for example B eclav-Pohansko or Zalaszabar-Boijúállás. In settlements of the eastern Central Europe, wells are relatively seldom. When multiple wells are found at the same site, then prevailingly in lower-situated peripheral zones of the settlement, as was observed for example at the locality of Lebény – Kaszás-domb. In a settlement divided into separate farmsteads we would suppose that wells will be distributed evenly over the whole settlement area. Nevertheless, such layout was not yet exposed. The same also applies to “Hofgrablegen”. żraves scattered over the settlement area, mainly in later phases of the Early Middle Ages, count among usual phenomena but they are either isolated graves – e.g. ŠuranyNitriansky HrádokĽ or partly examined peripheral parts of proper burial grounds – e.g. Komárno – Lodenice. A different situation with this phenomenon can be observed in significant 9th century power centres in the Middle Danube region. At localities such as Nitra or B eclav-Pohansko, groups of graves normally occur. This phenomenon, evidently associated with religious and social changes of the then society, either did not reach the rural environment at all, or was not reflected in a form as it was with western regions of Central Europe. A different style of building development in the early medieval Germanic and Slavic settlements reflects the differences in social and proprietary relations. Selfsufficient farmsteads in Germanic environment resulted from implementation of the system of private property

Between western and eastern regions of Central Europe diametrical differences in building culture existed, springing from older traditions. This variance has persisted without any significant mutual interference over the entire early medieval period. Differences in building culture between the Germanic-German and the Slavic settlement territory refer to differences in the way of life of rural population as well as to differences in social and economic relations of the then society. These differences become even more visible when the internal structure of settlements in both regions is studied. The question of ground plan and internal structure of agrarian settlements in Germanic-German environment is closely related to the problem of development and differentiation of farmsteads (Hofanlagen). A farmstead represented the smallest and essentially also independent and often self-sufficient settlement unit. The farmstead included features of various economic and social purpose. Among them were: house, animal shed, granary, barn and various manufacturing facilities, respectively. Such yard was separated from its surroundings mostly by a light fence, a palisade or a ditch. Despite the fact that farmsteads can be considered typical structures of the Germanic-German settlement territory, they are proved with certainty only at a few localities. Only 19 out of 100 analysed settlements yielded clear evidence of farmsteads. Most of them were found in northern parts of Germany and Netherlands. From southern regions we know only of sporadic, mostly disputable evidence of farmsteads. The area, ground plan and internal development of individual homesteads can be relatively varied, but in general they exhibit several similar characteristics. Dwelling mounds (Wurten) at the North Sea coast are typical by longhouses incorporating the living quarters and the animal shed under the same roof, and by wells situated in their immediate neighbourhood. Any outbuildings were usually not present. Similar type of farmsteads is also known from the inland part of North-Western Germany and Netherlands. However, here also most of the farmsteads were composed, similarly to Central and Southern Germany, of multiple separate buildings. Their number and typological range were different in individual cases. In some farmsteads the house was associated only with a single outbuilding. Others, on the other hand, included multiple pit houses, haystacks, barns or granaries. The area of farmyards varied most often between 1,000 m2 and 3,000 m2. However, we also know smaller and larger examples. The most widespread form is represented over the whole Early Middle Ages by an open yard with loosely grouped buildings (Haufenhof). In north-western regions of the territory under review, mainly since the Carolingian period, homesteads appeared including only a single house (Eindachhof). In early medieval agrarian settlements only exceptionally occurred closed multi-side farmsteads (Mehrseitenhof). The best examples of such layout are known from the tribal territory of the Bavarians. They are usually being

700

ments and dispersed villages. Circular villages (Rundlinge), often cited in literature and postulated as a layout typical with the Slavic period, turned out to be only marginal phenomenon, which became most popular as late as with high medieval colonisation streams. The size of settlements can be evaluated from various points of view. As far as the size of settled area is concerned, on German settlement territory we can identify various forms from small isolated manor farms with an area of ca. 1,000 m2 to large central settlements of up to 200,000 m2 in size. Average settled area is 20,000 m2 to 50,000 m2. The smallest villages in the eastern Central Europe barely exceed 100 m2. The largest known settlement of Roztoky, however, extends to 200,000 m2. Most of the examined localities covered an area of 3,000 m2 to 40,000 m2. This number, however, comprises the overall settled area, which often arose by accumulation of multiple settlement phases. The settled areas were usually much smaller in individual periods of time. In general, what is sure is that settlements of the Germanic-German territory are a little larger than those from the Slavic regions. Comparative criteria such as the number of houses or farmsteads cannot be accepted in full with regard to differences between both these regions. We can only generally conclude that settlements in the western part of Central Europe mostly consisted of 5 to 15 farmsteads. Villages which dominated the eastern part, on the other hand, were composed of five to ten simultaneously inhabited houses. Relatively significant differences come to light when we estimate the number of inhabitants at individual localities. In separate farmsteads and isolated dwellings we can take into account only a few members per household. In medium and large settlements we can assume populations of up to ca. 100 inhabitants. However, settlements also existed with higher numbers of inhabitants. Above all in western regions of Central Europe have surely existed rural settlements, whose population comprised 100 to 300 individuals. The publication presented offers a general outline of early medieval building culture and development of settlement structures and forms of rural character in Central Europe. The chronological frame as well as geographic area discussed in the work are relatively wide. The conclusions presented therefore cannot be compared in detail to the results obtained by studying smaller regions. It has namely turned out that with changing geographic, economic, social, legal and political conditions also changes the picture of human settlements. It is therefore impossible to define in brief early medieval rural settlements. We can only repeat here the statement that in the Early Middle Ages did not exist something like a standard settlement.

on cultivated land. The collective nature of Slavic settlements, on the other hand, refers to a low degree of social differentiation of the Slavic population. The settlements here were rather organised like communal land and individuals were not in possession of their own piece of land under cultivation. In eastern parts of Central Europe, structural changes of proprietary relations based on feudalism did not occur until the onset of High Middle Ages (in this period, settlements have changed into medieval villages formed by clusters of separate farmsteads). In early medieval times we can rather observe here accumulation of features with the same utilitarian function in separate areas, which indicates that certain economic activities were executed collectively by the entire community. Typical are, for example, separate storage compounds – e.g. OpolánkyĽ or the division of settlement area into the residential part and the economic hinterlands – e.g. Bajč. The results of archaeological excavations, however, prove at the same time that the early medieval Slavic society was at least partly also a community of private owners. A proof of this statement can also be the evident spatial connection between pit houses and storage pits, which is documented in the Early Slavic period already. A house with granary has formed here the basic settlement unit. Clusters of various features separated from the other features by an empty area are also sometimes referred to as self-sufficient units (farmsteads). Nevertheless, they cannot be directly compared to farmsteads of the Germanic-German settlement territory. The proprietary relations as well as social structures in eastern parts of Central Europe were diametrically different. The finds, however, prove that the settlements were structured at the level of no less than small family units, which were at least partly independent from the rest of the community. Differences between western and eastern Central Europe can also be found if we evaluate the extent and layout of settlements. The Germanic settlement territory is clearly dominated by clustered villages with irregularly nucleated layout (Haufendörfer). Less frequently row villages are found (Reihen-Ľ Straßen-, Zeilensiedlungen). Settlements with regular geometric layout (geometrische Siedlungen) and dispersed settlements (Streusiedlungen) were documented only in several specific regions. Exceptionally also isolated dwellings or manor farms were found, including only a single farmstead (źinzelhöfe). Identifying the spatial layout of settlements from eastern regions of Central Europe is far more complicated. In the northern zone with aboveground log buildings, these complications are associated with identification of houses. In settlements with pit houses we can solve the questions of spatial layout of agrarian settlements much easier, but regarding the chronologically insensitive finds it is also relatively problematic to identify the form of settlements in individual developmental phases. But essentially, here also dominate clustered settlements with irregularly nucleated layout. Among common forms are also row settle-

An indispensable part of the work is also Chapter 6, which brings published results of magnetic measurements on medieval settlement sites, and the results of field surveys as such. In the past, geophysical survey on early medieval open settlements was not paid serious

701

attention. The main reasons of this state of matters consisted in low susceptibility of measurement devices and the consequential absence of positive measurement results. Nevertheless, as the instrumentation constantly improves, with increased frequency also features can be captured whose identification would be until recently as good as impossible. Based on the results of geophysical measurements we can deal with questions such as the area and internal structure of settlements, density and type of building plan, and sometimes also the specific functional purpose and chronological classification of individual features. The testimonial value of individual surveys can be diametrically different. This was also proved by measurements conducted within the project. At some of the examined sites, the location and identification of archaeological features was relatively complicated. Among such localities are for example BocheńĽ B eclav – LíbivἠChełm – Bieławin and Uhrusk. Archaeological research at these sites has proved here dense settlement from the Early Middle Ages and from other periods. Magnetic survey has identified here multiple anomalies indicating archaeological features, but their number surely does not correspond to real number of features on the site. Individual anomalies, moreover, show low magnetic values and are only hard to identify. However, at least the borders of settled area can be clearly traced. The features concentrate on slightly elevated spots and do not reach any lower situated places. There can be several reasons why some features were displayed on the magnetogram and others were not. In features which are smaller than the distance between measured sections we can assume that they may have been either situated in the area between two sections, or recorded only partly. Shallow pits, whose depth is distinctly smaller than thickness of the topsoil above, may also have escaped the attention. The topsoil itself is

namely magnetic positive. Shallow recession into the subsoil layer thus does not imply any distinct increase in magnetic values. Features whose backfills are saturated with material from their crumbling walls do not necessarily create anomalies, either. Their material composition is namely very similar to that of their neighbourhood. We can assume that the reason for a weak magnetic contrast on sites with sandy subsoil is that the magnetic components of backfills of features, such as ferromagnetic minerals, were partly washed away into the surroundings. Magnetic survey of locations situated on sand dunes did in our case by far not provide such results like the survey of localities situated on clayey and loamy soils. With the help of magnetic survey, at several localities a lot of valuable information was found out giving evidence of the character of vanished settlement. At the only locality from the Germanic-German region examined within the project – the deserted settlement of Rottenburg am Neckar – “Wüstung Sülchen”, in some places individual pit houses were examined in detail, and areas with aboveground features, pit houses and manufacturing facilities were identified and singled out. In the Slavic settlement of Klitschmar, based on the density and dispersion of magnetic anomalies, not only the area and shape of the settlement were identified but also the system of building development inside the settlement was reconstructed. On the magnetogram from the medieval settlement at Lukáčovce we can identify the number, dimensions and orientation of individual pit houses. The overall character of settlement is also indicated by magnetograms from localities such as Źrážovce, Zbehy or Zschernitz where numerous archaeological features of various shape and size were identified. The measurement results presented enhance our knowledge on individual localities and instigate further research on this problem.

702